Bratislava je zamorená viac, ako sme si mysleli

Červené body ukazujú najkritickejšie miesta v Bratislave s koncentráciami oxidu dusičitého nad 32 mikrogramov na meter kubický. Graf: Spoločnosť ochrany spotrebiteľov.

Kde je najhorší vzduch v Bratislave? Vysoké koncentrácie škodlivého oxidu dusičitého namerali na 11 miestach v hlavnom meste. Ukázalo sa tak, že Trnavské mýto nie je najviac znečistenou križovatkou v Bratislave, ale zrejme až štvrtou v poradí. Magistrát vidí riešenie hlavne v obmedzovaní automobilovej dopravy, to sa však zatiaľ v Bratislave veľmi nedarí.

Čo dýchame cestou do školy či práce? Znečistenie vzduchu na zastávkach a pri rušných križovatkách v Bratislave prekračuje limit Európskej únie i Svetovej zdravotníckej organizácie.

Ten je 40 mikrogramov oxidu dusičitého na meter kubický, čo prekročili namerané hodnoty pri nákupnom centre Avion. Tesne pod limitom boli hodnoty na Pražskej ulici pri zastávke Hroboňova. Tretí najhorší výsledok mali merania na zastávke Prístavná na Košickej ulici.

Ide o merania, ktoré urobila vo februári Spoločnosti ochrany spotrebiteľov. Testovacie skúmavky umiestnila na dva týždne na viacerých miestach v Bratislave v rámci projektu Zvedavé nosy.

Oxid dusičitý (NO2) je plyn z výfukov, ktorý spôsobuje zápalové ochorenia dýchacích ciest a pľúc, zmeny v zložení krvi, alergické reakcie, poruchy imunity.

Informácie sú novinkou, lebo Slovenský hydrometeorologický ústav monitoruje kvalitu ovzdušia len na štyroch miestach v Bratislave. Tieto výsledky ukazujú, že vysoké koncentrácie sú na 11 miestach v Bratislave.

miestonameraná hodnota μg/m³
Avion shopping park, križovatka Galvaniho – Ivanská cesta41,6
Pražská, autobusová zastávka Hroboňova39,8
autobusová zastávka Prístavná, Košická36,6
Trnavské mýto35,5
Hlavná stanica 35,4
Most Lafranconi, FTVŠ33,2
križovatka Bajkalská – Trnavská cesta33,1
Univerzitná nemocnica Bratislava – Staré Mesto32,9
Most SNP 32,7
Križovatka Gagarinova pri gymnáziu L.Novomestského31,9
križovatka Dostojevského rad – Pribinova30,5
križovatka Rožňavská-Vajnorská, Shopping Palace30,3
Zdroj: Spoločnosť ochrany spotrebiteľov

Lepší vzduch len cez víkend?

“To, že Trnavské mýto nie je z hľadiska NO2 najviac znečistené miesto nie je prekvapením, pretože v Bratislave sú oblasti s vyššou intenzitou dopravy ako Trnavské mýto,” hovorí Dušan Štefánik, expert pre životné prostredie zo Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ).

Podľa vedenia mesta výsledky projektu Zvedavé nosy potvrdzujú, že najväčším problémom Bratislavy je cestná doprava. “Najkritickejšia situácia v kvalite ovzdušia je pozdĺž hlavných ťahov cestných komunikácií, avšak hustota cestnej dopravy v centre mesta je taká veľká, že zhoršená kvalita ovzdušia zasahuje v podstate celé centrum mesta,” zhodnotil magistrát.

Najmenej znečistený vzduch dopravou na Kolibe, Železnej studienke, Sade Janka Kráľa. V Rači, Lamači i väčšej časti Petržalky je lepší vzduch ako v Starom Meste, Vajnoroch či Ružinove. Svoju lokalitu si môžete pozrieť na podrobnej mape, kde je znečistenie znázornené farbami – červená ukazuje najviac znečistené miesta, zelená opak.

Na stanici SHMÚ na Trnavskom mýte nedávno pribudla tabuľa, kde si môžete pozrieť aktuálne informácie o stave ovzdušia.
FOTO: ŽIVÉ MESTO

Merania na Trnavskom mýte ukazujú, ako veľmi doprava ovplyvňuje výskyt škodlivých plynov v ovzduší. Kým v nedeľu poobede tam namerali hodinové koncentrácie 19 mikrogramov oxidu dusičitého na meter kubický, v pondelok ráno o 8.00 už vystúpili až na 47 mikrogramov.

Pritom sú prázdniny, kedy je v uliciach hlavného mesta oveľa menej áut ako bežne. “Najhoršie koncentrácie spomínaných látok sú v zimnom období, pretože je viac emisií najmä z lokálneho vykurovania a sú zhoršené rozptylové podmienky,” hovorí Štefánik. Rekordne nízke hodnoty znečistenia zase boli v Bratislave namerané počas najtvrdších opatrení v súvislosti s koronavírusom. Viac čítajte tu.

Ako sa vyvíjajú koncentrácie oxidu dusičitého cez týždeň a cez víkend (15. až 16. augusta). 
Podobne je to aj s prachovými časticami.
Zdroj: SHMÚ
Ako sa vyvíjajú koncentrácie oxidu dusičitého cez týždeň a cez víkend (15. až 16. augusta). Podobne je to aj s prachovými časticami.
Zdroj: SHMÚ

Áut je stále viac

Liekom na zlý vzduch v hlavnom meste je menej áut v uliciach. Bratislava má podľa strategických dokumentov do roku 2025 znížiť podiel áut na doprave v meste z dvoch pätín na 35 percent. Podľa celoeurópskeho Dohovoru mala už do roku 2020 splniť cieľ Európskej únie – znížiť emisie CO2 o pätinu.

Aktuálne dáta o podiele áut na doprave v meste síce magistrát nemá, hlavne v posledných rokoch však mesto trpí dopravnými kolapsmi pre stále sa zvyšujúci počet áut. Za desať rokov počet registrovaných áut v Bratislave narástol o viac ako stotisíc.

Ministerstvo životného prostredia podotýka, že sa sprísňujú aj emisné limity a v uliciach pribúdajú hybridné vozidlá. Prioritou by však podľa neho malo byť obmedzovanie automobilovej dopravy.

Najhorší vzduch v Bratislave? Pri nákupnom centre

Čo robí mesto?

Súčasné vedenie mesta v programovom vyhlásení sľúbilo skvalitňovanie a posilňovanie MHD a regulovanie počtu áut. Preto zavádza parkovaciu politiku, preferenciu MHD na križovatkách, bus pruhy a (aj keď pomaly) cyklopruhy. “Dôležité je tiež zlepšovať nadväznosť spojov aj na regionálnej úrovni,” uvádza magistrát.

Zatraktívniť MHD by mala aj rekonštrukcia Dúbravsko – Karloveskej radiály, predĺženie električky do Petržalky, pripravujú tiež projekty rekonštrukcií Ružinovskej, Vajnorskej a Račianskej radiály, ktorých súčasťou by mali byť aj cyklopruhy. Pomaly postupuje aj príprava záchytných parkovísk, zastupiteľstvo by malo o nich rokovať na jeseň.

Magistrát hovorí aj o tom, že spolupracuje aj na integrovaní železnice do mestskej dopravy. Ide o budovanie nových vlakových terminálov, ktoré by prepojili jednotlivé časti mesta. Projekt sa však pripravuje už viac ako desaťročie. Prípravy prebiehali už v rokoch 2007 až 2013 a nové zastávky mali byť hotové do tohto roka. Zatiaľ sa však minuli len milióny eur na dve dopravné štúdie. Vrakuňa preto nečakala a vlakovú zastávku si urobila sama. Vajnory zase zastávku majú, no chýba jej MHD spojenie s celou mestskou časťou a jediný spoj, ktorý tam premáva, nezvykne čakať na vlak. Dopravný podnik to vie, situáciu však nerieši.

Vlak má stáť aj na sídlisku v Devínskej Novej Vsi. Projekt bol spracovaný v roku 2014.
Vizualizácia: Dopravoprojekt.

Čo ukážu nové meracie stanice?

Ako sa vyvíja ovzdušie v rôznych lokalitách Bratislavy, možno budeme vedieť po inštalovaní nových meracích staníc. SHMÚ ich pripravuje v Rači a Podunajských Biskupiciach. Fakulta elektrotechniky zase plánuje osadenie 400 senzorov na monitorovanie kvality ovzdušia, projekt čaká na schválenie. “Pracujeme na nastavení merateľných ukazovateľov, ktoré umožnia vyhodnocovať efektivitu realizovaných opatrení,” uvádza magistrát.

Nad častým používaním auta by sme sa však mali zamyslieť aj my sami.

Korona nám vyčistila vzduch, vieme si ho udržať?

Facebook Comments