Bratislava má prvú obeť koronavírusu. Koľko ich ešte bude?

Bratislava má najviac chorých seniorov na koronavírus. Foto: People photo created by freepik - www.freepik.com

Zomrieť môže až 200 Bratislavčanov mesačne. Všetko záleží od testovania a disciplíny obyvateľov. Aktuálne, ku 7. aprílu, má hlavné mesto 22 nakazených seniorov. Celkovo ich v meste žije asi 80 tisíc.

Najviac nakazených seniorov doteraz bolo v Bratislave – deväť mužov a 13 žien nad 65 rokov. Od Veľkonočnej nedele je najvyššia koncentrácia v Pezinku po tom, čo u 56 ľudí z domova seniorov zistili koronavírus. Počet nakazených v Bratislavskom kraji je 169.

Odborníci pripomínajú, že počet zistených prípadov treba vynásobiť aspoň desiatimi, aby sme získali skutočný počet infikovaných, ktorí môžu koronavírus roznášať. Ak chceme, aby nikto ďalší nezomrel, treba vypátrať a izolovať každého nakazeného. Za prvý aprílový týždeň ich v kraji pribudlo takmer 70 (aj s prípadmi z domova).

Bratislavčanka, infikovaná koronavírusom, zomrela 6. apríla ráno. „Bola už dlhšie hospitalizovaná vo veľmi vážnom stave,“ tvrdí ministerstvo zdravotníctva, podľa ktorého mala pacientka viac ako 65 rokov. Pani žila v Ružinove, kde je najviac nakazených z celej Bratislavy. „Dotýka sa nás o to viac, že ide o rodinného príslušníka človeka, ktorý pracoval pre jednu z našich organizácií,“ napísal na sociálnej sieti starosta Ružinova Martin Chren.

V hlavnom meste celkovo býva 558 tisíc ľudí a 681 tisíc v ňom pracuje. Vedenie mesta má plán na minimalizáciu mortality.

1. scenár (mierny priebeh)

Ak by sa už v apríli podarilo stabilizovať počet nakazených, počet mŕtvych by mohol zostať na čísle 1. „Prvý scenár počíta s pozitívnejším vývojom situácie, v ktorom sa pandémiu podarí zastaviť a zvrátiť bez toho, aby infikovala drvivú väčšinu obyvateľstva,“ vysvetľuje primátor Matúš Vallo.

V tomto prípade by však musel jeden nakazený infikovať v priemere menej ako jedného ďalšieho človeka, čiže nie každý nakazený by niekoho infikoval. Podmienkou je rozsiahle testovanie (aktuálne sa robí 1500 testov denne) a izolovanie všetkých, ktorí prišli s chorými do kontaktu.

Počet nových prípadov nákazy (skutočných, nie meraných) by tak bol do 10 denne. Naraz by bolo v Bratislave chorých do 200 ľudí, z čoho by bolo najviac 15 hospitalizovaných, pritom najviac štyria na jednotke intenzívnej starostlivosti (JIS).

Ľudia by sa naďalej nemohli masovo stretávať, nefungovali by bary, turizmus ani kultúra, školy by boli zavreté až do septembra. Obyvatelia mesta by tiež naďalej museli nosiť rúška a stáť v rade pred obchodmi, kde by bol aj naďalej obmedzený počet zákazníkov. Postupne by sa však mohli otvárať aj ďalšie obchody. Hranice by mohli byť otvorené len čiastočne. Magistrát vyrátal, že tento scenár s miernym priebehom pandémie má až 50-percentnú pravdepodobnosť.

2. scenár – zvládnutá pandémia

Ak sa však šírenie nákazy nepodarí takto obmedziť, môže nastať scenár číslo 2, kedy bude situácia dlhodobo vážna. „Nepodarí sa krivku nákazy zvrátiť, no podarí sa ju zásadne sploštiť,” vysvetľuje primátor.

Druhý scenár hovorí o tom, že ak by každý nakazený infikoval ďalšieho jedného alebo dvoch ľudí, v Bratislave by mohlo byť hospitalizovaných tisíc až 1 500 obyvateľov obyvateľov, z toho na JIS 300 až 500. Mesačne by zomrelo 150 až 200 ľudí. Ak by takýto stav trval osem mesiacov, tak by za celú dobu zomrelo 1 200 až 1 600 pacientov.

Aj v takomto prípade by pretrvávali obmedzenia, väčšina obchodov a prevádzok by bola zatvorená, hranice pre osobnú dopravu tiež, v uliciach by bolo stále málo ľudí, fungovali by lokálne karantény. MHD či odvoz odpadu by fungovali, no pod stresom. Tento scenár zvládnutej pandémie magistrát považuje za pravdepodobný na 40 percent.

3. scenár – nezvládnutá pandémia

Posledným scenárom je nezvládnutá pandémia. „Talianskemu scenáru“ mesto dáva len desaťpercentnú pravdepodobnosť. Takáto situácia by nastala, keby každý nakazený infikoval minimálne dvoch ďalších ľudí. Štát by nezvládol pandémiu a počet vážnych prípadov by vysoko presiahol kapacitu zdravotníctva.

Počet nakazených obyvateľov by dosiahol 40 až 60 percent obyvateľstva v priebehu troch až štyroch mesiacov, to znamená 750 až tisíc infikovaných mesačne. Mesačne by bolo hospitalizovaných päť až desať tisíc obyvateľov, z toho intenzívnu starostlivosť by potrebovalo 1 500 – 3 000 obyvateľov Bratislavy, čo je ale kapacita, ktorú mesto nemá. „V tomto scenári je vzhľadom na preťaženie kapacít ťažko odhadnúť počet mŕtvych, ale bude niekoľkonásobne vyšší, ako v prípade scenára číslo dva,“ konštatuje magistrát.

Mŕtvych by bolo toľko, že by na úschovu tiel museli využiť aj zimné štadióny, krematórium by potrebovalo výstavu tretej pece, mesto nový cintorín.

Nezvládnutá pandémia by podľa magistrátu viedla k drastickým opatreniam, ako je úplný zákaz vychádzania, úplnému zavretiu hraníc aj pre nákladnú dopravu, pričom opatrenia by mohli trvať až do konca roka. Pre štát by nezvládnutie pandémie znamenal aj ekonomický kolaps, čo by výrazne pocítili aj ľudia – nezamestnanosť by skokovo narástla na dvojciferné číslo, obmedzili by teda aj kompenzačné opatrenia.

Snažíme sa?

Mesto na základe týchto scenárov vytvára plán konkrétnych opatrení, aby dopady koronavírusu na fungovanie mesta a život jeho obyvateľov a obyvateliek boli čo najmenšie. 

Aktuálna situácia je podľa primátora taká, že opatrenia, ktoré boli zavedené, majú výsledky. „Vidím okolo seba veľmi veľa ľudí, drvivú väčšinu, ktorá sa rozhodla zabojovať. Nemyslieť na svoje pohodlie a jednoducho byť disciplinovaní,” hovorí Vallo. “Stále sme ešte niekde na polceste a koniec nie je vidieť,“ dodáva a vyzýva ľudí, aby naďalej nosili rúška, udržiavali si od ostatných vzdialenosť aspoň dva metre a nenechali sa zlákať slnečným počasím na výlet do prírody.

Rekreačné lokality v Bratislave však stále vyhľadáva veľké množstvo ľudí. Najnovšie výskumy belgických a holandských vedcov pritom ukazujú, že bezpečná vzdialenosť medzi ľuďmi, ktorí idú za sebou, je až štyri až päť metrov a pre cyklistov aspoň desať metrov. “Bežná vzdialenosť od jedného do dvoch metrov je efektívna pri slabom vetre. Keď ale niekto počas behu dýcha, alebo kašle a kýcha, tieto častice zostávajú vo vzduchu a osoba, ktorá beží za ním, prechádza oblakom kvapiek.” Tie môžete nielen vdýchnuť, usádzajú sa aj na oblečení.

Druhý bežec sa dostáva do oblaku kvapôčiek, ktoré vydýchol človek pred ním. Foto: www.demorgen.be

Ak sa šírenie vírusu nepodarí stabilizovať, môžeme očakávať ďalšie zákazy. V najviac postihnutých krajinách môžu ľudia vyjsť von len na nákup a vyvenčiť psa. Magistrát zverejnil graf, ako by vyzeralo šírenie nákazy v súvislosti s tým, ako je obmedzený pohyb ľudí:

Červená krivka: žiadne obmedzenia, obyvatelia chodia do práce a deti do školy

Oranžová krivka: zatvorené školy a škôlky, ale obyvatelia chodia do práce.

Modrá krivka: zatvorené školy, škôlky a takmer všetky firmy. Ide o scenár po vládnych opatreniach zo 16. marca 2020.

Zelená krivka: zatvorené školy, škôlky a výrazná časť firiem, ale sú otvorené podniky podľa opatrení vlády SR zo 24. a 27. marca 2020.

Facebook Comments

3 Trackbacks / Pingbacks

  1. Rúško treba aj v prírode, inak hrozí pokuta - Živémesto.sk
  2. Sto seniorov je v karanténe pre koronavírus v domove - Živémesto.sk
  3. Väčšina nakazených Bratislavčanov sa z koronavírusu vyliečila - Živémesto.sk

Leave a Reply

Your email address will not be published.