Hygienici: Vodu z okolia skládky radšej nepoužívajte

Vodu zo studní z okolia skládky ľudia bežne používajú. Inú nemajú. People photo created by freepik - www.freepik.com

AKTUALIZOVANÉ O VÝSLEDKY ROZBOROV

Vodu zo studní neďaleko skládky Farná na okraji Bratislavy, kde podľa ministrov prenikli do spodnej vody jedovaté látky, už otestovali odborníci. Výsledky z Ivanky pri Dunaji sú známe, znečistenie neukázali. Vzorky odobrali aj z jazera vo Vajnoroch, kde sa chodí kúpať časť Bratislavy. Najbližšie ku skládke však nie sú záhrady a chaty, ale ovocný sad Poľnohospodárskeho družstva Vajnory. Podľa hygienikov by obyvatelia vodu zo studní zatiaľ nemali používať.

Ľudia vo Vajnoroch a Ivanke pri Dunaji používajú vodu zo svojich studní nielen na polievanie záhrad. Niektorí sa v nej aj kúpu a varia s ňou. Pri Vajnorských jazerách totiž pitnú vodu zavedenú nemajú. Minulý týždeň sa od ministrov životného prostredia a vnútra dozvedeli, že z neďalekej nelegálnej skládky Farná do spodnej vody prenikli jedy.

“Posudok hovorí o tom, že došlo k znečisteniu podzemných vôd odpadom, ktorý sa tu nachádza,” vyhlásil pred týždňom minister vnútra Roman Mikulec. “Šokovalo ma zloženie jedov, ktoré sa na tejto skládke objavili,” dodal minister životného prostredia Ján Budaj.

Obyvatelia Vajnor aj Ivanky pri Dunaji, v ktorej katastri sa skládka nachádza, tak začali diskutovať o tom, či môže byť znečistená aj voda z ich studní. “Od roku 1956 pijeme tú vodu zo studne, až posledné roky z nej iba varím, na pitie si kupujeme. Mali sme najlepšiu vodu, teraz? Na plač..,” píše obyvateľka Vajnor. “Pri vajnorskom jazere nemáme mestskú vodu, všetci tu máme studne, vodu používame na varenie aj polievanie úžitkových záhrad, nikto nás na toto neupozornil,” podotýka ďalšia.

Skládka, ktorá sa nachádza medzi Vajnorami a Ivankou pri Dunaji, oficiálne funguje ako zberný dvor.
FOTO: Google maps

Vodu len z vodovodu

Pitná voda v lokalite by podľa hygienikov mala byť v poriadku, lebo skládka Farná sa nenachádza v ochrannom pásme vodných zdrojov.

Vodu zo studní by však ľudia radšej nemali používať. “V ohrozených oblastiach je potrebné používať pitnú vodu z kontrolovaných vodných zdrojov – verejných vodovodov  a užívatelia pozemkov v daných lokalitách by mali byť upovedomení obcou,  že voda z individuálnych zo studní nie je vhodná na konzumáciu, pokiaľ sa znečistenie preukáže,” povedala portálu Živé mesto hovorkyňa Regionálneho úradu verejného zdravotníctva Katarína Nosálová.

“Skládky obsahujú organický odpad, ktorý môže znečisťovať podzemné vody v okolí, ale aj pôdne vrstvy, znečistenie však treba overiť hydrogeologickým prieskumom a rozbormi vody. Dlhodobé pitie  znečistených vôd by mohlo viesť k poškodeniu zdravia,” vysvetľuje Nosálová.

Majú prvé výsledky

V Ivanke pri Dunaji urobili rozbory vody 26. mája na piatich miestach, vrátane sadu Vajnorského družstva. “Podzemná voda vo všetkých sledovaných vrtoch má veľmi dobrú kvalitu, bez žiadnej výraznej anomálie indikujúcej prípadný negatívny prejav zberného strediska a starých skládok na kvalitu podzemných vôd,” skonštatovali v posudku.

Skládka by podľa neho vzhľadom na smer prúdenia podzemných vôd v žiadnom prípade nemala ohroziť kvalitu podzemných vôd v intraviláne obce Ivanka pri Dunaji. Podobný záver mal aj monitoring kvality vôd, ktorý si obec dala vypracovať v roku 2018.

Vajnory odobrali vzorky o dva dni neskôr a to zo studní, jazera i areálu vajnorského družstva. Na otázku možného znečistenia podzemných vôd starosta Michal Vlček odpovedal, že ich monitoruje Slovenský hydrometeorologický ústav. “Na uvedenej stránke sú k dispozícii aj údaje meraní z odobratých vzoriek na území mestskej časti Bratislava-Vajnory,” napísal. SHMÚ však podľa dokumentu vodu netestoval na prítomnosť tých látok, o ktorých sa hovorí v súvislosti so skládkou.

K otázke, či úrad vie, ktoré oblasti môžu byť existenciou skládky ohrozené, Vlček povedal, že: “Vajnory dlhodobo riešia otázku spodných vôd či už z pohľadu vysokej hladiny príznačnej pre túto oblasť, alebo aj s ohľadom na rozvojové lokality, vieme posúdiť ich celkové správanie, prúdenie a smerovanie.” Neskôr doplnil: “Na danú problematiku máme svoj názor. Nie je však v našej kompetencii a ani nám neprináleží, aby sme mohli hodnotiť a uviesť reálny skutkový stav, do akej miery sú alebo nie sú Vajnory reálne ohrozené.”

Vajnory 15. júna informovali, že už výsledky majú, no na rozdiel od Ivanky ich nezverejnili. “Voda nie je kontaminovaná nebezpečnými chemickými látkami, ktoré by mohli pochádzať z nelegálnej skládky Farná,” uviedol na sociálnej sieti starosta.

Na výsledky testov vody aj pôdy čaká Poľnohospodárske družstvo Vajnory, ktorého sad so skládkou susedí. Jeho predseda Branislav Brúder nám povedal, že v sade polievajú vodou z Vajnorského jazera, nie zo studne. Rozbory vody z minulých rokov podľa neho znečistenie vody na pozemkoch družstva neukázali.

Jedovaté látky môžu pri polievaní kontaminovať pôdu a dostať sa do pestovaného ovocia a zeleniny. People photo created by freepik – www.freepik.com

Sú vo vode karcinogény?

Aké jedy do podzemnej vody unikli, ministerstvá nechcú povedať kvôli prebiehajúcemu vyšetrovaniu. Polícia totiž ešte 30. januára na základe trestných oznámení aktivistov urobila raziu na skládke pre podozrenia z neoprávneného nakladania s odpadmi a poškodzovania životného prostredia.

Aktuálne už má znalecké posudky, podľa ktorých došlo k znečisteniu podzemných vôd odpadom zo skládky. “V troch odberných miestach na území skládky bolo identifikovaných až 68 rôznych nebezpečných látok, vrátane pesticídov,” tvrdí Michaela Seifertová, predsedníčka združenia Triblavina, ktoré pred rokom podalo trestné oznámenie a tak má prístup do spisu. Podľa nej vzorky preukázali prítomnosť azbestu, ale aj benzo(a)pyrénu, ktorého koncentrácia vraj až 27-krát prekračuje povolený limit.

Benzo(a)pyrén – vzniká pri nedokonalom spaľovaní, napríklad pri kúrení, fajčení, má karcinogénne a mutagénne vlastnosti

Azbest – predchodca sadrokartónu, je rakovinotvorný, jeho drobné častice môžu pri vdýchnutí spôsobiť viaceré ochorenia pľúc aj rakovinu

Obe látky sú rakovinotvorné a podľa hygienikov sa môžu dostať aj do pestovaného ovocia a zeleniny.

“Pri polievaní záhrad znečistenou vodou dochádza k zvyšovaniu koncentrácií toxických látok v pôde. Z nich niektoré môžu prenikať do pestovaných plodín. Preto sa odporúča pestovať iba kvety alebo plodiny, ktoré znečistenie nevychytávajú,” hovorí Nosálová.

Hygienici, ktorí pred každou sezónou kontrolujú vodu v jazerách a kúpaliskách, zatiaľ rozbor vody z Vajnorských jazier nerobili. “S kontrolami začneme, keď opatreniami hlavného hygienika SR bude povolené
prevádzkovanie kúpalísk,” vraví vedúca odboru hygieny životného prostredia Anna Klimentová.

Podľa laboratórnych výsledkov z predchádzajúcich rokov však bola kvalita vody z jazera vyhovujúca. Faktom ale je, že neskúmajú výskyt azbestu či benzo(a)pyrénu, ale napríklad črevných baktérii, siníc, stafylokokov a niektorých kovov.

Tlačová konferencia ministra vnútra Romana Mikulca a ministra životného prostredia Jána Budaja v priestoroch skládky, ktorá oficiálne funguje ako zberný dvor.
FOTO: TA3, záznam tu:

Vozia ďalej

Skládka medzi Vajnormi a Ivankou pri Dunaji funguje naďalej aj týždeň po návšteve oboch ministrov. Podľa informácií z tlačového oddelenia ministerstva vnútra ešte 21. mája, teda v deň návštevy ministrov na skládke, Okresný úrad rozhodol o “bezodkladnom zastavení činnosti odstraňovania odpadu nachádzajúceho sa v predmetnom území a jeho spracovávania mobilným zariadením”. “Predmetné rozhodnutie ešte nenadobudlo právoplatnosť,” informovali dnes z tlačového odboru ministerstva.

Polícia prvý raz na skládke zasahovala v roku 2017, ale aj v januári tohto roku. Rieši aj to, kam odpad zo skládky smeruje. “Odpad mal končiť na výstavbe rýchlostnej cesty v katastri Ružinov v oblasti medzi Slovnaftom a riekou Dunaj,” informoval tento týždeň starosta Ružinova Martin Chren.

“Policajti odboru kriminálnej polície Krajského riaditeľstva PZ v Bratislave v súvislosti s výstavbou D4R7 v súčasnosti intenzívne pracujú na objasnení  deviatich trestných vecí, v ktorých sa jedná prevažne o podozrenie zo spáchania trestných činov proti životnému prostrediu ale aj iných  trestných činov,” povedala nám bratislavská krajská policajná hovorkyňa Lucia Mihalíková. Zatiaľ obvinili konateľa firmy, ktorá cestu stavala.

https://www.facebook.com/watch/?v=565386557453392

Cez skládku už podľa Slovenskej inšpekcie životného prostredia prešlo 50 tisíc ton odpadu. V januári 2017 zistili, že zber stavebných odpadov a výkopovej zeminy v množstve cca 50 tisíc ton na skládke prevádzkovali bez vydaného súhlasu na prevádzkovanie zariadenia na zber odpadov. “Inšpekcia z dôvodu podozrenia zo spáchania trestného činu odstúpila vec polícii, prípad je doposiaľ v riešení policajnými orgánmi,” hovorí vedúca oddelenia kontroly Brigita Pokorná.

Celkovo na mieste urobili päť kontrol. Ostatné skončili bez výsledku, pretože Okresný úrad v Senci v marci 2017 skládku povolil. Polícia zistila, že úradníčka Jolana P. takto rozhodla za úplatok. Za korupciu potrestal súd aj majiteľa skládky a to finančným trestom.

 V Bratislavskom kraji je aktuálne až až 1898 nelegálnych skládok, ktoré nahlásili obyvatelia prostredníctvom aplikácie TrashOut. Vyčistených zatiaľ bolo len 23 percent z nich.

Facebook Comments