Krúžkovala som ženy. Väčšina Slovenska mužov

Najviac krúžkov spomedzi žien dostala Saková. Z nových tvári zabodovala Biháriová a Kurilovská, prekvapením je Šofranko.

Je presne sto rokov odo dňa, kedy mohli ženy na Slovensku prvýkrát voliť. “Ženské spolky márne žiadali, aby na druhé miesto každej kandidátnej listiny bola menovaná žena,” kritizovala pred sto rokmi dobová tlač. Ani dnes však nie sú pomery žien a mužov v politike vyrovnané. 

Kým vtedy sa do parlamentu dostalo 12 žien, dnes budeme mať 32, teda približne toľko ako v minulom volebnom období. 

Stačí byť na billboarde?

Tento rok som si prvýkrát v živote doprala luxus voliť iba ženy. Avšak nie pre to, že sú ženami, ale preto, že sú silnými osobnosťami, ktoré sa zároveň angažujú v oblastiach, ktoré považujem za potrebné riešiť. Väčšina Slovenska rozmýšľala inak. 

Voliči krúžkovali hlavne mužov. V prvej stovke najpopulárnejších kandidátov, teda tých, ktorí získali najviac preferenčných hlasov, je len 24 žien. V prvej desiatke dokonca len jedna – doterajšia ministerka vnútra Denisa Saková. Za mužmi však vysoko zaostáva. Kým prvý v poradí – budúci premiér Igor Matovič získal 498 740 krúžkov, ministerka skončila na siedmom mieste s viac ako 144 tisíc hlasmi. 

Za ňou nasleduje na 14. mieste tvár, známa iba z billboardov – Mária Šofranko s viac ako 95 tisíc prednostnými hlasmi, pätnástkou je Veronika Remišová s viac ako 81-tisíc krúžkami. Prvú dvadsiatku uzatvára europoslankyňa Lucia Ďuriš Nicholsonová s takmer 65-tisíc hlasmi. Či si voliči pamätajú, že ju zvolili za europoslankyňu a tak nemôže zároveň pôsobiť v slovenskom parlamente, nevedno. 

AKTUALIZÁCIA: Nicholsonová ostane v europarlamente. Dôvodom podľa nej je, že jej voliči v parlamentných voľbách nedali viac krúžkov ako pri eurovoľbách. Rozhodnutie oznámila po tom, čo sa ukázalo, že nebude predsedníčkou slovenského parlamentu, ktorý zrejme bude viesť Boris Kollár.

Nepopulárne ministerky?

Z nových tvárí bude mať asi najväčší potenciál kandidátka PS Spolu Irena Biháriová (31. miesto s takmer 47-tisíc krúžkami), čo je síce dobrou správou pre menšiny na Slovensku, no v parlamente pôsobiť nebude, keďže koalícii k vstupu do parlamentu chýbalo necelých tisíc hlasov. 

AKTUALIZÁCIA: Za ňou sa s viac ako 43-tisíc prednostnými hlasmi umiestnila aktuálna poslankyňa Petra Krištúfková, o ktorej sa hovorí ako o možnej ministerke práce a rodiny. V minulosti ju však odvolali z parlamentného výboru na kontrolu vojenského spravodajstva pre jej vzťahy s viacerými vplyvnými, no dnes už mŕtvymi mužmi bratislavského podsvetia. Jej minulosť však voličom zrejme neprekáža. 

Druhou novou tvárou v prvej desiatke najpopulárnejších političiek je rektorka policajnej akadémie Lucia Kurilovská a do prvej desiatky sa dostala aj Harabinova kandidátka Monika Sofiya Soročinová s takmer 32-tisíc hlasmi. 

Zaujímavosťou tiež je, že ministerka – Gabriela Matečná je až na 80. mieste v spomedzi všetkých kandidujúcich poslancov s necelými 14-tisíc hlasmi, jej kolegyňa Martina Lubyová získala 6 697 krúžkov.

Celú tabuľku nájdete tu:

Z parlamentu tiež vypadnú viaceré poslankyne – Simona Petrík, Katarína Cséfalvayová a Natália Milanová. Prvé dve stavili na nesprávneho koňa (stranu, ktorá sa nedostala do parlamentu), posledná kandidovala z “chvosta” kandidátky a k zvoleniu jej chýbali krúžky. Poslankyňou sa však stane matka zavraždeného Róberta Remiáša Anna, ktorú krúžkovalo viac ako 25-tisíc ľudí. 

Podobne ako v minulosti, žien v parlamente bude asi pätina. V politike tak naďalej budú menšinou, čo je škoda. Krúžkovala som ich totiž preto, lebo v týchto voľbách bola skutočne pestrá ponuka zaujímavých osobností. Je síce pravdou, že ženy sme mali v politike všelijaké – takto pred desiatimi rokmi napríklad Anna Belousovová v parlamente vyfackala nastupujúceho premiéra Matoviča, súčasná prezidentka však všetkým ukázala, že politika sa dá robiť aj inak…

Pred sto rokmi

Ženy po parlamentnej stoličke túžili už viac ako pred sto rokmi. Hoci právo voliť majú Slovenky presne sto rokov, prvá žena sa však dostala do parlamentu na našom území skôr, ako získala volebné právo. V roku 1912 bola do českého zemského snemu zvolená spisovateľka Božena Kunětická – Viková, ktorá využila dieru v zákone. 

“Hoci volebné zákony o volebnom práve žien v Predlitavsku, do ktorého patrili Čechy, explicitne nehovorili, zároveň ho ani explicitne nevylučovali,” píše sa v knihe Histórie žien. Aspekty písania a čítania, ktorú vydal Aspekt. Víťazstvo známej feministky však bolo trpké, keďže svoju funkciu nemohla vykonávať pre obštrukcie.

Spoza oboch brehov rieky Moravy však už pred založením Československej republiky silneli hlasy žien, ktoré žiadali volebné právo.

Podľa spomínanej knihy v decembri 1917 uhorský minister pravosúdia Vilhelm Vászonyi predstavil návrh volebného zákona, ktorý určoval, že ženy môžu voliť, no za istých podmienok.

Museli mať 24 rokov, uhorské štátne občianstvo, vedieť čítať a písať, ukázať vysvedčenie zo 4. triedy meštianskej školy a tak ďalej, a tak ďalej. Zákon nakoniec prijatý nebol.

Pozor, pokuta

Až po tom, čo vznikla prvá Československá republika, bol schválený zákon, ktorý dal právo voliť ženám aj mužom od 21 rokov. Hoci sa mladá republika stala jednou z mála krajín sveta, ktorá ženy takto zrovnoprávnila, faktom bolo, že voliť nebolo právom, ale povinnosťou, za ktorej nesplnenie hrozila pokuta. “Oslobodení boli občania nad 70 rokov, chorí alebo zdravotne hendikepovaní,” uvádza Slovenská národná knižnica.

A ako to dopadlo? Do Národného zhromaždenia ČSR sa dostalo 12 poslankýň. Poslancov totiž dokopy bolo až 281. 

Do parlamentu sa podľa dobovej tlače dostalo niekoľko učiteliek, úradníčok, ale aj “žena typografa.” A čo riešili? Žiadali napríklad podporu v nezamestnanosti – aj pre ženy, plánované rodičovstvo, zlepšenie vzdelávania pôrodných asistentiek, bytovú politiku. Pred sto rokmi…

Facebook Comments

Be the first to comment

Leave a Reply

Your email address will not be published.