Kúpili si byt, v ktorom nemôžu bývať. Zostala tam nájomníčka

Výhľad z okna v Starom Meste. Ilustračné foto z výstavy Friedricha Weinwurma v SNG - Martina Hilbertová

Mladí manželia platia hypotéku a bývajú v podnájme, lebo z bytu, ktorý si pred rokmi kúpili, sa odmieta vysťahovať nájomníčka. Čaká totiž na mestský nájomný byt, ktorý sa ešte nezačal ani stavať. Mala by však bývať inde – v reštituovanom byte. Prípad môže vyriešiť len súd, na ktorom sa však spor nehýbe už roky.

Andrea vyrastala v tichej uličke v bratislavskom Starom Meste. Keď dospela, vystriedala množstvo prenájmov, stále ju to však ťahalo do rodnej štvrte. Keď natrafila na starší byt v dome blízko hlavnej stanice, ktorý dokonca predával mamin známy, myslela si, že má šťastie. V decembri 2016 podpísali kúpnu zmluvu a problémy sa začali.

V byte totiž už od roku 2011 bývala nájomníčka s rodinou. Tá dostala po dohode o predaji od bývalého majiteľa výpoveď, pričom sa mala vysťahovať v priebehu troch mesiacov – do konca marca 2017. Pár dní pred tým sa však noví majitelia bytu od jej právničky dozvedeli, že sťahovanie nebude. “Oznámila nám, že sa podnájomníčka sťahovať nebude a že na výpoveď z nájmu podala žalobu,” vraví Andrea Auda Kellenbergerová. “Bol to šok.”

Byt, na ktorý sa majitelia už roky môžu pozerať len z ulice.
FOTO: ŽIVÉ MESTO

Zákon chráni nájomníka

V kúpnej zmluve totiž bolo jasne napísané, že nájomníčka bude vysťahovaná a byt sa predáva bez práv tretích osôb. Občiansky zákonník však hovorí, že ak nájomník nesúhlasí s výpoveďou, platná je až vtedy, keď ju potvrdí súd.

“Naša klientka má platne uzavretú nájomnú zmluvu a účinky výpovede zatiaľ nenastali. Ak súd rozhodne o tom, že výpoveď z nájmu bytu je platná, naša klientka samozrejme bude rešpektovať rozhodnutie súdu,” hovorí advokát nájomníčky Michal Kemka.

“Naštudovala som si občiansky zákonník a zistila, že nájom je fakt ako chránená dielňa.,” krúti hlavou Andrea. Jej slová potvrdzuje aj právnička, ktorá sa špecializuje na právo v oblasti realít. Podľa nej zákon chráni nájomníka a jeho vypratania sa nemusíte dočkať ani po dlhých rokoch.

V zákone sa uvádza, že majiteľ môže nájomníkovi nájsť iný byt. Nájomné v spomínanom byte pri stanici je 650 eur mesačne plus energie. V tejto cenovej relácii nie je problém nájsť byt v rovnakej lokalite, len pár metrov odtiaľ sa nachádza podobný za 600 eur mesačne. Nájomníčka Marta M. však na sťahovanie nevidí dôvod. “Nie je povinnosťou našej klientky hľadať si a prenajať si iný byt, pokiaľ má platne uzavretú nájomnú zmluvu,” hovorí jej advokát Kemka. Nájomníčka podľa neho pracuje ako zdravotná sestra na Kramároch. Z bytu pri stanici to tak do práce nemá ďaleko.

66-tisíc eur zaplatili na nájomnom od roku 2011

Byt, ktorý kúpili, je na druhom poschodí.
FOTO: ŽIVÉ MESTO

Nevidela výpoveď?

Zákon hovorí, že dôvodom na výpoveď je, ak majiteľ byt potrebuje pre seba a svoju rodinu. Andrea s manželom tak nájomníčke napísali druhú výpoveď. “Výpoveď sme jej odniesli osobne a so svedkami, ktorí podpísali čestné prehlásenie o tom, že pani bola oboznámená so znením výpovede a dátumom, kedy má byt opustiť,” hovorí Andrea Auda Kellenbergerová. Podľa nej tak urobili ešte 31. augusta 2017.

“Táto výpoveď však našej klientke nebola nikdy riadne doručená, a preto sa k jej obsahu nevieme vyjadriť. Z opatrnosti naša klientka podala žalobu o určenie neplatnosti aj tejto výpovede bez toho, aby poznala jej obsah,” tvrdí advokát nájomníčky. Výpovede prenajímateľov podľa neho “nemajú zákonné náležitosti a trpia viacerými vadami”.

“Dostali sme sa tak do absurdnej patovej situácie, kedy si my ako vlastníci bytu – ktorí, podotýkam, nemali v danom čase ani kde bývať a na ulici neskončili len preto, že majú okolo seba super ľudí, môžeme akurát tak šklbať vlasy a čakať na rozhodnutie súdu,” vraví Kellenbergerová. Právnici sa zhodujú, že ich možnosti uplatňovať si svoje práva sú dosť obmedzené. Vypratať nájomníka k určitému termínu je možné len v prípade, že má uzavretú zmluvu na dobu určitú. V tomto prípade však šlo o zmluvu na neohraničené časové obdobie.

“Ak vidíte nájomný vzťah k bytu, nekupujte ho,” radí špecialistka na realitné právo.

Čo robí súd?

Problém by mal vyriešiť súd, ten však nekoná. Keď dali noví majitelia nájomníčke výpoveď, bývalý majiteľ tú svoju stiahol. Súd by teda spor mal formálne uzavrieť. Od roku 2017, kedy bola žaloba podaná, však nenariadil ani jedno pojednávanie. “Vo veci prebiehajú procesné úkony, ktoré je potrebné vykonať  v zmysle zákonných ustanovení Civilného sporového poriadku pred nariadením pojednávania,” tlmočil stanovisko sudkyne hovorca bratislavských súdov Pavol Adamčiak. Termín pojednávania podľa sudkyne závisí od situácie okolo šírenia koronavírusu. “Pokiaľ sa táto pozitívne zmení, že vec bude prerokovaná koncom roka 2020.” Súdy už začiatkom mája začali opäť pojednávať aj v netrestných veciach.

Na vybavenie už stiahnutej výpovede však čaká aj druhá sudkyňa, ktorá rieši výpoveď aktuálnych majiteľov. Dovtedy konanie prerušila. Žalobu podali aj súčasní majitelia, žiadajú vypratanie bytu. Aj v tomto prípade sa však čaká na rozhodnutie prvej sudkyne.

Bývať by mali inde

Na súde je aj štvrtá žaloba. Nájomníčka s rodinou totiž pôvodne bývala v bytovom dome na rohu Žilinskej ulice, ktorý v roku 1991 získala reštituentka. V roku 2011 začal platiť zákon, podľa ktorého by sa ľudia z reštituovaných bytov mali vysťahovať do náhradných, ktoré im dá mesto. Kým ich nedostanú, majú zostať v reštituovaných, pričom ich vlastníkom mesto dopláca rozdiel medzi regulovaným a trhovým nájomným. “Prenajímateľ je uvedené povinný strpieť,” uvádza ministerstvo výstavby.

Keď v lete 2011 začal zákon platiť, dom na Žilinskej patril architektonickej firme AKJ, ktorá sa ho rozhodla zrekonštruovať a pristavať. Tak sa rodina dostala do bytu pri hlavnej stanici. “Naša klientka si byt prenajala na základe dohody o zabezpečení náhradného bytu so spoločnosťou AKJ s.r.o., ktorá našej klientke tento byt zabezpečila na čas rekonštrukcie budovy,” hovorí advokát nájomníčky.

Prestavba domu sa podľa portálu Yimba.sk skončila začiatkom roka 2018, pričom v dome podľa neho vzniklo 39 bytov s výmerami od 30 do 50 metrov štvorcových. V zmysle zákona sa doň pôvodní nájomníci mali vrátiť. “Ak pôvodný byt prešiel rekonštrukciou, nájomca má nárok vrátiť sa do uvedeného bytu, pokiaľ sa s prenajímateľom nedohodol inak,” tvrdí ministerstvo výstavby.

Návrat sa však nekonal. “Nedodržiavajú svoje povinnosti o zabezpečení náhradného bytu, čo je predmetom samostatného súdneho konania,” tvrdí advokát Kemka. “Spoločnosť AKJ s. r. o nie je vlastníkom nehnuteľnosti od roku 2014,” uvádza zástupca spoločnosti, Juraj Jančina. “Zabezpečenie náhradného bytu je zo zákona povinnosťou obce,” dodal.

Kontaktovali sme aj právnu zástupkyňu majiteľa budovy, ktorým je Žilinská Sk, no stanovisko nám neposkytla. Súd o probléme plánuje rozhodovať až budúci rok.

Na Žilinskej 2 sú dnes apartmány na krátkodobé ubytovanie, noc vyjde na 51 eur.
FOTO: Bratislavacheaphotels.com

Problém by sa mohol vyriešiť aj tak, keby bratislavský magistrát pridelil rodine mestský byt. V zozname žiadateľov však figurujú na 20. mieste a to v poradovníku na 3-izbový byt. Magistrát má podľa našich informácií voľný len jeden 3-izbový byt, ktorý pridelí podľa poradovníka. Ďalšie byty plánuje postaviť, zrekonštruovať, či získať od developerov. Spolu ich má byť 1243, no kedy budú hotové, dnes nie je známe. Ak sa táto rodina bytu dočká, bude si ho môcť odkúpiť. Cena 3-izbového bytu bola v roku 2015 odhadnutá na 80 tisíc eur bez pozemku. Za nájomné však už zaplatili viac ako 66-tisíc.

Riešením by tiež bolo, keby štát namiesto dotovania výstavby, ktorá roky mešká, peniaze rovno rozdelil žiadateľom, aby si byty zabezpečili sami. To však ministerstvo výstavby odmieta.

Bratislava rozdá prvé nájomné byty

Facebook Comments

1 Trackback / Pingback

  1. Bratislava rozdá prvé nájomné byty - Živémesto.sk

Comments are closed.