Majú ísť starostovia a primátori do parlamentu? Voliči dali odpoveď

V parlamente nebude starostka Aufrichtová, starosta Kusý, viceprimátorka Štasselová, ani miestna poslankyňa Kleinert. Kreslo však získal Borguľa, ktorý v komunálnych voľbách úspešný nebol. Stálicou je Dostál.

Bratislavskí voliči zrejme nechcú, aby sa komunálni funkcionári venovali aj veľkej politike.

Starostka Starého Mesta Zuzana Aufrichtová sa do parlamentu nedostala. Krúžkovala ju tisícka voličov, čo je šestina v porovnaní s tými, ktorí ju poslali do starostovského kresla. Kandidovala pritom za stranu SaS, ktorá sa chystá do vlády, no na 101. mieste kandidátky.

„Svoju kandidatúru považujem za úspešnú,“ konštatovala na facebooku starostka. „Všetkým sympatizantom ďakujem za preferenčné hlasy.”

Aufrichtová je aj mestskou poslankyňou, ak by sa teda dostala do parlamentu, musela by riešiť otázku, či bude všetky tri funkcie stíhať. Starostka tvrdí, že jej voliči rozumeli tomu, prečo kandiduje. Na sociálnej sieti ale priznala, že jej niektorí písali, že ju nebudú voliť práve pre to, aby zostala starostkou. „Poradila som im nech krúžkujú Moniku Filipovú, alebo niektorú z ďalších dvoch Zuzán na kandidátke.”

Dá sa to stíhať?

Stíhať viac funkcií v malej i veľkej politike nie je ľahké. V mestskom či miestnom zastupiteľstve sa poslanci musia zúčastňovať aj odborných komisií, kde sa oboznamujú s predkladanými materiálmi, zasadanie pléna je raz do mesiaca a trvá najviac dva dni. V parlamente zase zákony najprv rozoberajú na výboroch a potom o nich rokujú na schôdzi, ktorá býva raz za mesiac a trvá niekoľko dní. Chodia aj na poslanecké prieskumy či služobné cesty.

Poslankyňou parlamentu a zároveň starostkou Starého Mesta bola kedysi aj Tatiana Rosová (SDKÚ). Raz som s ňou robila rozhovor a zrazu jej asistentka prišla pripomenúť, že o chvíľu má v parlamente hlasovanie…Hneď začalo všetko „lietať.“

V Starom Meste bola poslankyňou aj Veronika Remišová (Za ľudí), známa z “veľkej politiky,” no v roku 2018 už nekandidovala, lebo na rokovaní miestneho zastupiteľstva často chýbala. Rebríček absentérov v minulom volebnom období v Starom Meste viedla vtedajšia podpredsedníčka parlamentu Lucia Ďuriš Nicholsonová (SaS). Tvrdila, že dôvodom bolo narodenie dieťaťa a tak kandidovala aj v roku 2018. (V parlamente pritom po narodení dieťaťa oznámila, že na materskú nenastupuje a bude ďalej podpredsedníčkou.) Staromestskej stoličky sa vzdala až po nástupe do europarlamentu.

Komunálny i parlamentný poslanec Ondrej Dostál mi pred časom v článku SME povedal, že stíhať viac poslaneckých postov sa dá, keďže sú všetky zasadania v centre Bratislavy a tak sa medzi nimi presúva podľa potreby.

Stávalo sa však, že sa konali naraz a tak sa musel rozhodovať, kam nepôjde. Jedného z postov sa preto zbavil a v župných voľbách už preto nekandidoval. Aktuálne je poslancom Starého Mesta aj parlamentu. V sobotných voľbách získal 18,6-tisíca prednostných hlasov, čo je o sedem tisíc viac ako pred štyrmi rokmi. Podobne pôsobí v Starom Meste i národnej rade aj jeho kolega Peter Osuský.

Najprv fiasko, potom parlament

V Starom Meste patril v minulom volebnom období k najväčším absentérom aj bývalý člen Smeru-SD Martin Borguľa. Napriek tomu túžil po starostovskej stoličke. Po Aufrichtovej víťazstve a zistení, že ho voliči poslali preč aj z mestského parlamentu sa doslova „vypol.“

„Ukončujem svoje verejné pôsobenie, s čím súvisí aj vypnutie môjho profilu, zavretie mojej webstránky a návrat do súkromnej sféry,“ povedal Denníku N. Voliči si zrejme všimli, že na rozdiel od ostatných kandidátov na starostu (Aufrichtovej, Kleinert a Števčíka) nečelil masívnej antikampani.

Netrvalo však dlho a stránka “ožila”. Borguľa totiž vstúpil do strany Sme Rodina. Desiate miesto na kandidátke a 2 578 preferenčných hlasov znamenalo, že sa stal poslancom parlamentu. Do mestského parlamentu sa pritom v roku 2018 nedostal, hoci získal vyše štyritisíc hlasov.

„Vážime si každý jeden Váš hlas. Veríme, že nesklameme vašu dôveru, ktorá nás zaväzuje! Čaká nás množstvo práce,“ napísal po zverejnení aktuálnych výsledkov Borguľa. Postavil sa však proti nemu predseda SaS Richard Sulík, ktorý ho nechce vidieť v exekutíve.

Do parlamentu s čiernou stavbou

Ďalšou kandidátkou na staromestskú starostku bola dizajnérka Dana Kleinert, ktorá teraz kandidovala aj do parlamentu. Vyzerá, že ju podporila podobná skupina voličov ako v komunálnej politike, dostala 3,5-tisíca prednostných hlasov. Kandidovala však z 20. miesta neúspešnej PS – Spolu, takže sa do parlamentu nedostala. „Je to ťažké a bolestivé. Ale vstávam a myslím na vašich dvestotisíc hlasov, ktoré, aj keď mimo parlamentu, skrátka musí byť počuť,“ uviedla.

Kleinert v súčasnosti vedie útvar prierezových činností v Metropolitnom inštitúte Bratislavy. Na tento post ju magistrát ako členku Teamu Vallo vybral napriek čiernej stavbe, ktorú s manželom postavili v bratislavskej Karlovej Vsi. Práve pre tento problém pritom Kleinert odstúpila z komunálnych volieb, kde mala veľkú šancu stať sa starostkou Starého Mesta. „Manžel doplatil na nejednoznačnosť výkladu stavebného zákona,“ tvrdila novinárom.

Podľa karloveského stavebného úradu si však v máji 2016 jeho pracovník všimol, že Kleinertovci ku svojmu domu urobili prístavbu z niekoľkých lodných kontajnerov a rodinu vyzval, aby nepovolenú stavbu zastavili. Rodina namietala, že nejde o stavbu. Ministerstvo výstavby zase tvrdilo, že všetko, čo sa používa na bývanie, je stavbou a musí to spĺňať podmienky pre bývanie. Zákon síce kontajnerový dom nepozná, podľa neho však stavebné povolenie je potrebné pri každej prístavbe či nadstavbe domu. Menšie úpravy treba úradu aspoň ohlásiť.

„Verila som, že sa to do volieb podarí vyriešiť práve preto, že táto téma môže byť niekým skratkovito dezinterpretovaná, negatívne otočená a zneužitá,” tvrdila známa dizajnérka v októbri 2018, keď som o prípade písala v denníku SME.

Stavbu nakoniec manželia nezlegalizovali ani do parlamentných volieb, v ktorých Kleinert kandidovala. Keby uspela, mohla by navrhovať a schvaľovať zákony. „K dnešnému dňu neboli stavebnému úradu predložené všetky požadované náležitosti, potrebné pre posúdenie nepovolenej stavby v predmetnom začatom správnom konaní, vrátane práva k pozemku, na ktorom je postavená terasa k stavbe kaviarne,“ vraví Miroslav Špejl z tlačového oddelenia Karlovej Vsi. Dodal, že lehotu na predloženie potrebných podkladov pre legalizáciu stavby už opakovane predĺžili. 

Zasadanie mestského zastupiteľstva. (magistrát mesta Bratislavy)

Chcela meniť zákony

Za PS – Spolu kandidovala aj viceprimátorka Lucia Štasselová. Dostala 3142 prednostných hlasov. Kandidovala na 35. mieste za stranu, ktorej parlament ušiel o necelých tisíc hlasov. Na to, aby sa dostala do parlamentu, by jej zrejme tri tisícky prednostných hlasov nestačili. Z jej straníckych kolegov 28 dostalo viac prednostných hlasov.

Štasselová chcela ísť do parlamentu, aby mala vplyv na prijímanie zákonov v sociálnej oblasti, ktorej sa venuje aj ako bratislavská viceprimátorka.

„Som sklamaná z výsledkov, ale ja a a môj team sme urobili maximum, čo bolo v mojich a našich silách. Voľby boli slobodné a férové,“ napísala na sociálnej sieti. „Po dnešku vieme, že každý jeden hlas sa počíta. Každý jeden aj z chýbajúcich 926,“ narážala na fakt, že koalícii PS – Spolu chýbal tento počet hlasov, aby sa dostali do parlamentu. (Celkovo dostali tieto dve strany vyše 200 tisíc hlasov. Keďže kandidovali ako koalícia, na vstup do parlamentu potrebovali prekročiť hranicu siedmych a nie piatich percent voličov.)

Stavil na zlého koňa

Dlhoročný novomestský starosta Rudolf Kusý sa opäť pred voľbami usmieval z billboardov. Okrem toho rozposielal seniorom pozvanie na predvolebné stretnutie na papieroch s hlavičkou mestskej časti. Šancu na zvolenie by mal, keby stavil na “správneho koňa.” Bol totiž na siedmom mieste kandidátky a získal až 3919 hlasov. Strana Dobrá voľba, za ktorú kandidoval, však o parlamente nemohla ani snívať, keďže získala 3,06 percenta hlasov. 

Z toho vyplýva, že ak sa chce niekto z komunálnej politiky dostať do parlamentu, musí si vybrať stranu, ktorá má stabilnú voličskú podporu a kandidovať na vysokom mieste kandidátky. Prednostné hlasy vždy nezaručia, že sa kandidát vyšvihne z dna kandidátky nahor.  Aktuálne bolo na zvolenie potrebných aspoň 1500 krúžkov. Budúci premiér Igor Matovič sa však z posledného miesta kandidátky prekrúžkoval vďaka takmer 500-tisíc hlasom, čo je najviac zo všetkých poslancov.

Facebook Comments