Najhorší vzduch v Bratislave? Pri nákupnom centre

Aj nákupné centrá vplývajú na vzduch, ktorý dýchame. People photo created by pressfoto - www.freepik.com

V Avione je horší vzduch ako na Trnavskom mýte, ktoré bolo doteraz známe ako miesto, kde množstvo výfukových plynov najčastejšie presahuje limity. Podobné výsledky ukazujú aj merania pri nákupných centrách po celom svete a to nielen vonku, ale aj vnútri. Doprava však nie je všetko, nákupné centrá tiež prispievajú ku globálnemu otepľovaniu a neudržateľnej spotrebe.

Ak zvyknete tráviť víkendy v nákupnom centre, rátajte s tým, že to neprospieva vašim pľúcam. Vyššia koncentrácia áut totiž znamená aj viac škodlivín v ovzduší. Podľa výsledkov meraní Spoločnosti ochrany spotrebiteľov je koncentrácia oxidu dusičitého v okolí najväčšieho nákupného centra Avion najvyššia v Bratislave a prekračuje limity, určené Európskou úniou i Svetovou zdravotníckou organizáciou.

“Uvedený problém sa týka všetkých obchodných centier, ktoré sú budované prioritne pre obsluhu individuálnou dopravou a verejná doprava bola riešená len ako doplnková,” konštatuje vedenie hlavného mesta.

Avion ťaží z polohy pri diaľnici. Množstvo áut v jeho okolí však znamená aj veľa exhalátov.
Foto: Živé mesto

Nadlimitné hodnoty

Avion je najväčším nákupným centrom nielen v Bratislave, ale aj na Slovensku. V jeho areáli je takmer 200 obchodov a stánkov a 3 600 parkovacích miest, čo je najviac spomedzi bratislavských centier. Keďže sa nachádza na okraji Bratislavy, jeho návštevníci častejšie sadajú do auta, ako v prípade Auparku či Eurovey. Aj preto pred pár rokmi rozširoval svoje parkoviská. Okrem toho okolo nákupného centra vedie diaľnica.

Merania Spoločnosti ochrany spotrebiteľov teraz ukázali, že na križovatke Galvaniho – Ivanská cesta je koncentrácia oxidu dusičitého 41,6 mikrogramov na meter kubický, čo je najviac spomedzi 11 rušných miest v Bratislave. Limit EÚ i Svetovej zdravotníckej organizácie je 40 mikrogramov. Vo Švajčiarsku je hranica 30 mikrogramov, toľko namerali napríklad pri Shopping Palace na Zlatých pieskoch. Kompletné výsledky si pozrite tu.

Oxid dusičitý:

spôsobuje zápalové ochorenia dýchacích ciest a pľúc, zmeny v zložení krvi, alergické reakcie, poruchy imunity

Je známe, že najhorší, niekedy až nedýchateľný vzduch je v podzemných garážach. Čistý vzduch však nie je ani na vonkajších parkoviskách. “Autá tu obyčajne idú pomalou rýchlosťou, pri čom vzniká väčšina toxických výfukových plynov,” podotýka Enironmental Pollution Centres (centrum znečistenia životného prostredia). Okrem toho doprava víri prach, ktorého mikročiastočky sa nám usádzajú na pľúcach.

Dopravu zadarmo zrušili

Ak chodíte nakupovať cez víkend, rátajte s tým, že práve vtedy tam pre nával áut môže byť najhorší vzduch. “Víkendy sú silnejšie ako bežný týždeň, v priemere cca o 30 percent v porovnaní s pracovným dňom,” hovorí PR manažérka Avionu Katarína Michaliaková.

Mestský prieskum dopravy z roku 2014 hovorí, že Bratislavčania preferujú auto, ak idú nakupovať do lokality, vzdialenej viac ako 4 kilometre. Počty áut, ktoré prúdia do Avionu, nie sú známe.

PR manažérka Avionu tvrdí, že 30 percent zákazníkov prichádza autom. Avion je podľa nej spádovou oblasťou hlavne pre Ružinov, ale aj satelity v blízkosti Bratislavy ako Rovinka, Dunajská Lužná, pri Senci, Modre, Pezinku, odkiaľ verejná doprava do Avionu nechodí.

Avion otvorili v roku 2002, zákazníkov doň lákala aj kyvadlová doprava zadarmo z Trnavského mýta a Petržalky. Po pár rokoch však obe linky zrušili. Tú petržalskú z dôvodu, že bola preťažená a vozili sa ňou aj iní ako nakupujúci. “Mali sme však skoro denne sťažnosti, že sa doň ľudia nedostali,” povedal riaditeľ nákupného centra Vladimír Bereš v roku 2008 pre denník Pravda.

O jej obnove neuvažujú. “Obyvatelia Petržalky majú určite bližšie – dostupnejšie čo sa týka dopravy iné nákupné centrá ako Avion,” vraví PR manažérka.

Vedenie mesta nepovedalo, či plánuje nejaké zmeny MHD do Avionu. “Je úlohou mesta, aby trvalo na tom, aby využívanie MHD bolo rovnakou, alebo dokonca komfortnejšou možnosťou ako individuálna doprava,” napísal magistrát.

Vedenie Avionu sa však podľa PR manažérky snaží posilniť aj alternatívne druhy dopravy. “Zrealizovali sme bike-sharingovú stanicu, inštalovali sme uzamykateľné stojany na kolobežky,” dodáva. Podľa mapy Slovnaft Bajku je v areáli 38 stojanov, problémom sú však chýbajúce bezpečné cyklocesty v okolí.

PR manažérka tiež dodáva, že na pozemku medzi McDonalds a Galvaniho ulicou chcú vytvoriť zelený parčík, čím chcú prispieť ku skvalitneniu životného prostredia v okolí Avionu.

Dopady nákupných centier:

vzduch vonku: únik jedovatých plynov ako oxid dusičitý, vírenie prachových častíc

vzduch vnútri: únik prchavých látok pri varení, alebo chemikálií z výrobkov

spotreba energií: vplyv na globálne otepľovanie

predaj rýchloobrátkového tovaru

Ďalšie vplyvy

Aký však majú na životné prostredie vplyv samotné nákupné centrá? Presné dáta nie sú známe. Keď sme sa o tému začali zaujímať, zistili sme, že kompetentní sa ňou veľmi nezaoberajú.

Podľa Greenpeace sa nákupné centrá podieľajú aj na globálnom otepľovaní. “Nákupné centrá na svoju prevádzku spotrebujú obrovské množstvo elektrickej energie,” vraví hovorkyňa Greenpeace Katarína Brandysová. Tým vzniká množstvo skleníkových plynov. A zatiaľ čo by sme ako členský štát Európskej únie mali znižovať objem emisií, nákupné centrá sa rozrastajú. “Môžu zefektívniť využívanie energií a žiadať svojich dodávateľov, aby im dodávali čo najviac elektrickej energie vyrobenej z obnoviteľných zdrojov,” vraví Brandysová.

Ministerstvo životného prostredia konkrétne “zelené” opatrenia pre nákupné centrá nemá. Podotýka, že ešte pred výstavbou nákupného centra musí byť posúdený jeho vplyv na životné prostredie a v prípade zhoršenia návrh musí obsahovať variantné riešenie. Podľa neho však treba hlavne zvyšovať atraktivitu MHD a to aj za nákupmi. “Čím viac ľudí bude v MHD, tým menej ich bude v autách. Je preto nutné zaviesť finančné a podporné opatrenia, ktoré dosiahnu, aby verejná doprava bola pre verejnosť aj finančne zaujímavejšia ako individuálna automobilová doprava,” napísali z tlačového oddelenia.

Avion investoval do nového “food courtu”. Práve gastro prevádzky v poslednom čase stále viac lákajú návštevníkov nákupných centier. Foto: Živé mesto

Výpary z fastfoodov

Ani vo vnútri nákupného centra nemusí byť dobrý vzduch. Ak je aj ten z vonku prefiltrovaný, ďalšie škodlivé látky produkujú fastfoody, kde sa pracuje s otvoreným ohňom, vypráža, alebo griluje, čistiarne, obchody s farbami či koženými výrobkami.

Štúdia Univerzity v Bari z roku 2014 ukázala, že najkritickejším miestom pre výskyt prchavých organických zlúčenín bol práve food court. Podobne dopadli aj merania v čínskom Kantone.

“Svoju rolu hrajú taktiež aj v nadmernej a neudržateľnej produkcii výrobkov, keďže slúžia ako ich sprostredkovateľ a ich cieľom je to, aby ľudia kupovali čo najviac,” podotýka hovorkyňa Greenpeace. Lacné oblečenie, ktoré precestuje tisícky kilometrov z Ázie, často dlho nevydrží a končí v koši tak ako množstvo plastových výrobkov či nekvalitnej elektroniky.

Prirátať treba aj plastové sáčky a fľaše, pohádzané v okolí nákupných centier.

Čo s tým?

Ako teda zmierniť dopady nákupných centier? Návod nám poskytuje aj správanie ľudí počas najtvrdších opatrení, súvisiacich s koronakrízou. Obchody treba navštevovať menej a nákupy viac plánovať.

Podľa prieskumu 2muse pre spoločnosť BILLA kým pred pár mesiacmi viac ako 8 z 10 ľudí nakupovalo denne alebo aspoň dvakrát týždenne, po vypuknutí epidémie koronavírusu sa takmer polovica z 500 oslovených vyjadrila, že nakupuje raz za týždeň, alebo ešte menej.

Ľudia tiež začali viac variť doma – uviedli dve tretiny z 500 opýtaných.

Znížený pohyb ľudí počas najtvrdších opatrení tiež ukázal, že vzduch v Bratislave sa “vyčistil” na rekordné hodnoty. Aj merania z Viedne, kde sú v nedeľu obchody zatvorené, ukazujú výrazné rozdiely.

Korona nám vyčistila vzduch, vieme si ho udržať?

Facebook Comments