Nová riaditeľka ZOO: Život zvierat v zoo zlepšíme, ak im dáme na výber

Júlia Hanuliaková vyštudovala architektúru a už 18 rokov sa venuje navrhovaniu výbehov pre zvieratá v zoo. Navrhovala habitaty a biodomy aj pre medvede, lemury, tigre, vlky, levy, šimpanzy či divé soby v zoologických záhradách v Britskej Kolumbii, Kalifornii, Georgii, Talinne, Dubline, Ljubljane, Berlíne, Moskve, Manitobe i Zimbabwe. Žije v Seattli. Je tiež spoluautorkou strategických dokumentov WAZA (Svetovej asociácie zoologických záhrad a akvárií) v oblasti ochrany a dobrých podmienok pre chov zvierat. FOTO: archív Júlie Hanuliakovej

Ešte sa nestala riaditeľkou, už jej protikandidát vyčítal, že nie je biologička, ani zoologička, ale architektka. Jej „klientmi“ sú však posledných 18 rokov práve zvieratá v zoo, pre ktoré navrhuje výbehy, podobné tým v prírode. Jej vymenovanie do funkcie tak pre obyvateľov bratislavskej zoo, ktorých je takmer 1300, znamená sťahovanie. Jej ambíciou však nie je len zlepšenie životných podmienok zvierat, ale aj komfortu návštevníkov. Bufety v zoo by tak mala nahradiť moderná reštaurácia a z areálu zmiznú aj prenosné WC. JÚLIA HANULIAKOVÁ totiž chce, aby sa bratislavská zoo mohla porovnávať s Prahou, Ostravou, Schönbrunnom či Lipskom.

V mladosti ste pôsobili v Slobode zvierat, zúčastňovali ste sa protestov Greenepace. Už vtedy ste pochopili, že v zoologických záhradách zvieratá nemusia byť šťastné. Niektoré trpia, sú depresívne, majú stereotypné pohyby… Čo s tým viete urobiť?

Jedna z teórií, ako zlepšiť život zvierat v zoo, je dať im vždy na výber z dvoch, alebo troch možností: Majú k dispozícii tri lehátka, preliezky, miestnosti, môžu si vybrať, ktorá sa im najviac páči. To je z hľadiska psychologického. Z hľadiska fyzického prostredia snažíme sa im dať nielen viac priestoru v ich výbehoch, ale aj také isté možnosti, aké mali v divočine.

Keď boli v betónových výbehoch, museli sa im stále čistiť. V prírodných výbehoch je prírodná pôda, piesok, štrk, niekde skaly, veľa rastlín a tie ich výkaly, alebo zvyšky jedla sa prirodzeným spôsobom stratia. Čiže máme nižšie nároky na dennú údržbu expozícií a môžeme stráviť viac času vymýšľaním aktivít pre zvieratá.

Podľa čoho vidíme, že sú zvieratá spokojné?

Vedci merajú pocit spokojnosti hladinou hormónov vo výkaloch aj krvi zvieraťa. Zvieratá sú menej stresované, keď sú ich výbehy prírodné a keď sú vystavení aj prirodzeným zmenám počas dňa a roka a musia na ne reagovať podobným spôsobom ako v divočine. Uspokojuje ich v tej ich genetickej pamäti, že toto je tak, ako má byť.

Často sa robia chyby v zoologických záhradách, že samotárske zvieratá sú umiestnené v skupine. Alebo naopak, spoločenské sú umiestnené samostatne, alebo len s jedným partnerom a sú z toho stresované. Dôležite sú taktiež sociálne vzťahy nielen medzi príslušníkmi toho istého druhu, ale aj s inými druhmi živočíchov.

Hierarchia potrieb zvieraťa podľa Júlie Hanuliakovej. Koreňmi stromu sú psychologické potreby, veterinárna starostlivosť a pocit bezpečia. Korunou sociálne potreby, mentálna stimulácia a možnosť voľby.
© Júlia Hanuliaková

Teraz už hovoríte o svojej teórii hierarchie zvieracích potrieb..

Áno. Až po tom, čo ste sociálne uspokojení, cítite sa podporení svojou komunitou, dokážete sa spolu hrať a zabávať, len potom otvárate svoju myseľ ďalšiemu rozvoju a stanete sa funkčným jedincom.

Základné ošetrovateľstvo; čistenie, kŕmenie, zdravotné služby sú nevyhnutné pre prežitie zvieraťa, no neposkytujú žiadne podnety pre rozvoj osobnosti zviera. Zviera sa nudí a z tej nudy sa mu vytvárajú rôzne psychologické problémy, napríklad to, že chodí z boku na bok, kýve sa, trhá si perie, srsť, okusuje si nechty. Viac času ako ošetrovateľstvu musíme venovať práci so zvieratami a vymýšľaniu aktivít, ktoré vedú k spokojnosti zvieraťa. Dobrý habitat, výbeh, sám o sebe poskytuje množstvo aktivít, ktoré naplnia život zvieraťa.

Keď je výbeh nedostatočný, musíme sa o to viac snažiť obohatiť dni zvieraťa vymýšľaním rôznych typov aktivít (enrichmentu). Možno ste si všimli že zoologická záhrada aj dnes napríklad robí pre šelmy rôzne hlavolamy a hry, škatule, plnené mäsom, ku ktorému sa šelmy snažia dostať. Cieľom je precvičiť inštinkty aj svaly, aj zapojiť vyššiu mozgovú činnosť.

Lev juhoafrický dostal nový výbeh v pavilóne šeliem v roku 2006. Návštevníci ho väčšinou vidia, ako sa vyvaľuje na ležadle. FOTO: Martina Hilbertová

Má ich spokojnosť vplyv napríklad na rozmnožovanie? Lebo napríklad lev, ktorého máme v zoo, má nový výbeh, ale o „založenie“ rodiny nemá záujem.

Niektoré zvieratá tak, ako niektorí ľudia, nemajú záujem o rozmnožovanie. Neviem čo je problémom tohto konkrétneho leva, či je starý, alebo či má problémy so svojou partnerkou. Možno by chcel mať možnosť voľby (úsmev).

Svoju teóriu ste si už vyskúšali aj na vlkoch v bratislavskej zoo, ktorým ste urobili nový výbeh. Čo to urobilo s ich správaním?

Úžasné bolo, akí boli zvedaví. Vlci majú zvyk hliadkovať, obiehajú okolo svojho územia. Jeden obieha a zvyšní odpočívajú. Keď som sa priblížila k výbehu, bol tam ten jeden, ktorý hliadkoval a zavolal si dvoch ďalších, nech sa prídu pozrieť, čo sa deje. Čiže správali sa prirodzene. Bola som tam raz aj vo večerných hodinách, keď sa zoologická záhrada zatvárala a vlci začali vyť. Výbeh je v súčasnosti rozdelený na dve časti, v menšom žijú rodičia a v tom väčšom ich synovia. Rodičia začali vyť a synovia sa k nim pridali, bol to nádherný koncert. Ako v divočine.

Vraj dokonca začali loziť po stromoch…

Ľudia si o nich myslia, že majú podobné schopnosti ako psy. No majú ich ešte viac, oni sú napríklad zdatní skokani. Nelezú po stromoch ako mačky, ale dokážu vyliezť na strom tak, že sa rozbehnú a vybehnú na strom, odrážajú sa zo stromu na strom, obracajú sa vo vzduchu, a takýmto spôsobom sa dokážu dostať do výšky troch – štyroch metrov a tam si toho vtáka alebo veveričku zakusnúť. A je zaujímavé, že sa takto správajú v novom výbehu, lebo v ich pôvodnom výbehu žiadne stromy nemali a nemali sa to kde naučiť. Pri plánovaní sme však predpokladali že sa budú liepať na stromy, tak sme spravili plot dosť vysoký na to aby sa im zabránilo utečú po stromoch. Máme tiež štrk okolo plotov, aby ho nepodhrabávali. Vlci sú totiž úžasní hrabáči, aj v zoologickej záhrade sa púšťajú do rôznych výkopov, kopú si nory len tak z tréningu.

FOTOGALÉRIA: “Výbeh pre vlkov v Zoo Bratislava ponúka mnoho možností, ktoré podporujú prirodzené správanie vlkov. Fotografie sú z obdobia krátko po otvorení, dnes je výbeh zelený. Na prechádzke okolo výbehu nájdete aj dve miesta na piknik.
FOTO: zamestnanci ZOO

Sťahovať chcete aj ďalšie zvieratá. Medveď, ktorý je v zastaranom výbehu, je urgentný, kto ešte dostane nový výbeh?

Nový výbeh by sme mohli postaviť v blízkosti vlkov, na druhej strane cesty. Iná možnosť je vybudovať výbeh pre medvede na území, ktoré v súčasnosti používajú zubry. Výbeh pre medvede pravdepodobne začneme riešiť ešte skôr ako sa oficiálne stanem riaditeľkou, aby sme hneď, ako nastúpim, mohli začať so súťažami na projekt stavby.

Ďalšou prioritou sú žirafy. Keď Európska únia zoologických záhrad – EAZA navštívila našu zoo, mali výhrady k prostrediu, kde sú žirafy držané. A to nie je len ich výbeh, ktorý je vedľa diaľnice a je hlučný a žirafy sú citlivé na hluk, ale aj ich chovná budova. Jedna možnosť je vytvoriť centrum afrických zvierat štýlu africkej savany na kopci, v blízkosti nosorožcov. Ale ten kopec je holý, bez stromov, je dosť veterný a v rámci zoo je to prvé územie, kde začne mrznúť. To sa nezlučuje s tým, čo africké zvieratá potrebujú.

Aj keď žirafy sú dosť odolné, oni tými svojimi tmavými škvrnami dokážu zachytiť slnečné žiarenie cez deň a v noci ho vyžarujú a sa ním zahrievajú. Je ale limitované, koľko toho môžu zniesť. A u nás v zime na Slovensku je často zamračené a ich “slnečné kolektory” by veľmi dobre nefungovali. Budeme sa musieť na problematiku žiráf a iných teplomilných afrických zvierat dôkladne pozrieť.

Medveď žije na betóne už od otvorenia zoo v máji 1960. Na jeho nový výbeh bola zbierka, kým ho postavia, snažia sa ho aspoň zabaviť.
FOTO: ZOO Bratislava

Spomenuli ste aj vtáky…

Potrebujeme nové voliéry. V ZOO je v súčasnosti veľa rôznych druhov lietavých vtákov, ktorým je zabránené lietať tým, že im ošetrovatelia pravidelne pristrihujú krídelká. Je to pre nich stresujúce a zastarané a ide to proti pravidlám dobrých životných podmienok pre zvieratá (animal welfare). Dúfam, že sa nám podarí spolupracovať so zoo v Hlubokej, kde sa im pri rybníku podarilo vybudovať systém príjemných prírodných voliér. Budovanie voliér je zvyčajne dosť finančne náročné, ale Hluboká ich urobila tak, že by boli aj nám finančne prístupné. Snívam o úžasnej priechodnej priestrannej voliére pre lietajúcich plameniakov, či kormoránov, ako aj tajomných voliérach pre sovy a krkavce.

Koľko vlastne trvá príprava nového výbehu?

Každý výbeh, každá zmena, je dlhodobá akcia. Ak by boli toho 1. októbra podklady na výbeh pre medveďa vypracované, my ich musíme dať na súťaž na projekt stavby, potom treba rôzne povolenia, súťaž na to, kto to postaví. Potom musíme vysadiť rastlinky a počkať pár mesiacov, kým sa zakorenia. Potom tam dáme zvieratá na zvykaciu dobu, čo je jeden až tri mesiace, kedy ich pozorujeme, akým spôsobom sa vo výbehu správajú. Pozorujeme ich bez prítomnosti verejnosti aj preto, aby sme zistili, či vedia utiecť. Až potom môžeme novy výbeh otvoriť pre návštevníkov. Ono to trvá, v najlepšom prípade, dva roky. Podľa mojich skúseností priemerný čas od zadania štúdie po otvorenie nového výbehu, je päť rokov.

Návštevnosť ZOO Bratislava

rok 2019: 315 tisíc

rok 2009: 278 tisíc

rok 2002: 144 tisíc

Nové výbehy sú však finančne náročné. Pavilón opíc stál viac ako tri milióny, pavilón šeliem 1,6 milióna eur. Odchádzajúca riaditeľka Miloslava Šavelová však často hovorila o tom, že ZOO má málo peňazí. Ako do nej chcete dostať viac peňazí? Chcete zvýšiť vstupné?

Podstatou môjho finančného plánu je, že zoo by mala viac fungovať ako samostatný podnik. Dnes dve tretiny jej financií pochádzajú od mesta. Budem obhajovať, aby ostali na takej istej úrovni. Ale musíme si zabezpečiť oveľa vyšší príjem z vlastnej činnosti, najlepšie tým, že prilákame viac návštevníkov. Máme príjem zo vstupného, ale aj z toho, čo návštevníci minú na strave či darčekoch. Sme závislí na tom, aby ľudia mali svoju zoologickú záhradu radi, dobre sa v nej cítili a radi do nej chodili.

Čiže tie zmeny, ktoré budú viditeľne najrýchlejšie, budú zmeny vo fyzickom prostredí pre návštevníka ako lavičky, prístrešky, fontány na pitie, záchody, kvalitnejšia ponuka jedla. Čítala som veľa komentárov návštevníkov práve o tom, keď už sa vraciame k tej Maslowovej hierarchii, že ich základné potreby neboli uspokojené. Vybehli si na kopec k vlkom a nemali ísť kde na záchod. Alebo tam boli tie stavárske záchody. Tak keď máte takýto nepríjemný zážitok, bude to prvá vec, čo vás napadne, keď niekto spomenie zoo.

Chcete tam mať aj reštauráciu takého typu ako je napríklad v Prahe?

Veľa komentárov je o kvalite jedla. Zoologická záhrada má aj teraz potenciál celoročne udržať reštauráciu, lebo sa tam varí pre 70 zamestnancov. Nová reštaurácia by varila nielen pre zamestnancov, ale by ponúkala plnohodnotné chutné jedlá aj návštevníkom a to za hocijakého počasia. Mala by to byť reštaurácia, ktorá je svojim umiestnením výnimočná, aby ten zážitok bol nielen o jedle, ale aj prostredí.

Areál pre pumy americké v Orange County ZOO pri Los Angeles v južnej Kalifornii. Je vytvorený zo štyroch voliér, prepojených dvoma mostami nad hlavami návštevníkov. Areál informuje návštevníkov o závislosti zvierat, rastlín, a ľudí v regióne. Interaktívne oznamy a odpovedajú na otázky ako sa správať na územiach obývaných pumou. Zaoberá sa taktiež ochranou pumy a spolužitím ľudí s touto veľkou šelmou. Mal by byť otvorený na jar 2021. Vizualizácia: Júlia Hanuliaková, Zoo Design, Inc.

Napríklad?

V zoo je zopár jazierok, tak by mohla byť pri vode. Chcela by som tiež jedného dňa vyviesť ľudoopov z budovy. Pre orangutany, ktoré veľmi zriedka zídu na zem, sa často robia také vzdušné cesty ponad hlavy návštevníkov, ktoré oni s obľubou používajú. Keby sme ich teda vytiahli z toho opičieho domu a zaviedli k jazierku, kde sú lemury a vodné vtáky a vytvorili im tam ostrovčeky, prepojené vzdušnou cestou s domom ľudoopov, tak toto by mohol byť v budúcnosti výhľad novej reštaurácie.

Projekt pre amurských tigrov, vypracovaný pre Tallinn ZOO, Estónsko. Areál ma niekoľko výbehov pre tigrov a amurského leoparda, spojených prechodmi nad hlavami hosti. Výhľad je plánovaný z reštaurácie susedného biodomu ázijského dažďového pralesa. Súčasťou je aj tréningová stena, kde ošetrovatelia predvádzajú starostlivosť a tréning tigrov. Projekt čaká na schválenie financií.
Vizualizácia: Zoo Design, Inc.

Vo vašich nákresoch som však videla aj reštauráciu typu koliba.

Zaujímavá reštaurácia by bola v oblasti, ktorú voláme karpatský les, kde sú vlci, a budú tam aj medvede, zubre a rysy v nových expozíciách, ďaleko v lese. Tam by sme mohli pritiahnuť oveľa viac ľudí. Tam by sa hodila tradičná reštaurácia ako salaš s posedením vonku, ktoré je dôležité pre zoologické záhrady, lebo ľudia prichádzajú s očakávaním, že strávia príjemný deň vonku. Ale treba rátať aj s možnosťou zlého počasia, že sa chcú schovať, osušiť, zohriať. Ďalším dobrým miestom pre novu reštauráciu je africká oblasť.

FOTOGALÉRIA: “Senník vo výbehu pre zubry ma zaujímavú, takmer ikonickú, architektonickú formu ,ktorá by sa dala lepšie využiť ako stredisko služieb pre návštevníkov. V stredisku s pracovným názvom “Karpatsky Les” by sme radi privítali tradičnú reštauráciu, vonkajšie posedenie s možnosťou grilovania a rodinných piknikov, aj zaujímavé, karpatskou prírodou inšpirované ihriská pre malých aj veľkých.”
Nákres pre Koncepciu rozvoja ZOO 2016-2018..

Plánujete tiež prepojiť jednotlivé oblasti zoologickej záhrady.

Jedna z vecí, ktorú sme zahrnuli do koncepcie rozvoja zoo 2016 až 2018, je vybudovanie prepojenia medzi oblasťou karpatského lesa a africkej planiny, aby sa návštevníci nemuseli vrátiť až k domu ľudoopov a vyšplhať sa hore kopcom, kde nič zaujímavého nevidíte na jednej ani druhej strane, ale ísť od vlkov k nosorožcom visutou lávkou pre peších. Lávka by viedla nad územím, kde sú dinosaury a mala by aj výstup do údolia vtákov (dinosaurov) aj s výťahom pre rodičov s kočíkmi, alebo pre tých, ktorí majú problém sa pohybovať.

Ľudia si tam už teraz vyšliapavajú chodníčky a chcú si urobiť skratku medzi jednotlivými zónami, napríklad z kopca k dinosaurom.

Toto malé údolie, kde sú v súčasnosti dinosaury, je najteplejšie a čo sa týka počasia najvyrovnanejšie, veľmi vhodné na to, aby tam boli vtáky. Možno jedného dňa, ak sa nám podarí získať dostatočné prostriedky, prekryjeme celé to územie jednou veľkou voliérou, do ktorej by sme mohli vojsť a prechádzať sa kráľovstvom vtákov.

Budova amazonského dažďového pralesa, návrh z roku 2014 pre ZOO Delaware, USA. Vizualizácia ZOO Design, Inc.

Spomenuli ste, že ste spolupracovali na koncepcii rozvoja bratislavskej zoo na roky 2016 až 2018. Jeden z neúspešných protikandidátov vás preto obvinil z plagiátorstva, že ste odpisovali z koncepcie doterajšej riaditeľky, bolo to však inak..

Pani riaditeľka ma zavolala, aby som im s tou koncepciou pomohla. Veľmi som nezdôrazňovala vo svojej prezentácii, že som tú koncepciu napísala. Ale keď ma napadol, že som to ukradla, tak som sa musela ohradiť, že to bola moja práca.

Čo sa z nej začalo realizovať?

Vlci boli súčasťou tejto koncepcie. Aj projekt na lávku, ktorá spája karpatský les s africkou savanou, ale bol zastavený, lebo sa čakalo na nejaké ďalšie rozhodnutia. Čiže lávka by sa už mohla postaviť.

Obligátnou otázkou sú nové zvieratá. Aké chcete doviezť? Často sa hovorí o slonoch, na ktoré nemáme podmienky, Prahe zase závidíme gorily.

Slony určite nie. Žijú v radikálne odlišných klimatických podmienkach. Zoo Praha napríklad má slony, ale vybudovala im veľký sloninec za 12 miliónov euro, kde môžu tráviť čas, keď vonku nie je dobré počasie. Viac sa budeme snažiť získavať zvieratá, ktoré sa prirodzene dobre cítia v našich podmienkach. Máme karpatský les, tak prečo by sme nemali byť centrom a atrakciou, ktorá prezentuje zvieratá karpatského lesa a zaoberá sa aj témou ochrany karpatských zvierat. Teraz je diskutovanou témou návrat vlkov do Karpát, bolo skvelé, keby zoo oboznámila svojich návštevníkov s problematikou konfliktu medzi vlkmi a ľuďmi a čo sa s tým dá robiť.

Čiže chcete, aby sa do zoo chodilo aj diskutovať..

Ano, chcela by som, aby sa zoo stala dôveryhodným partnerom pre rôzne typy diskusií o životnom prostredí. Nemala by sa vyhýbať aktuálnym témam a hovoriť len o tom, koľko toto zvieratko žije a koľko mu trvá, kým sa mláďa narodí. Bolo by zaujímavejšie, keby rozprávala príbehy zvierat, ako žijú v prírode a predstavovala súčasné problémy, s ktorými tieto populácie zápasia. Taktiež ZOO by mala ponúkať riešenie, čo návštevníci môžu robiť pre zlepšenie podmienok zvierat v divočine. Najmä také riešenia čo sú jednoduché a dostupne každému, deťom aj dospelým, a najlepšie keď ponúkané riešenie je aj zábavne.

Takisto budeme spolupracovať s vedeckou verejnosťou a ochranármi. Mojim snom taktiež je, že zoologická záhrada bude jedného dňa usporadúvať diskusie medzi ochranármi, milovníkmi zoologických záhrad, a aj zástancami práv zvierat. Lebo práva zvierat sú hudbou budúcnosti a nemali by sme sa diskusii o nich vyhýbať.

Viete si všetky Vaše plány predstaviť aj v čase COVID-19?
Naše plány na rozvoj ZOO Bratislava, ktoré sa chystáme vytvoriť zo zamestnancami po mojom nástupe do funkcie, samozrejme zohľadnia špecifickú pandémiu situáciu na Slovensku. Celkovo v komunite zoologických záhrad vládne mierny optimizmu: po otvorení karanténny je počet návštevníkov v ZOO mierne vyšší aj kvôli tomu, že iné, hlavne
vnútorné atrakcie, nie sú dostupné. Taktiež, v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi, viac návštevníkov chodí do ZOO cez
pracovné dni.

Ďalším pozitívnym trendom je väčší záujem o čas strávený v prírode a zvýšený záujem o zapojenie sa do zmysluplných činnosti – v prípade zoologických záhrad sa jedná najmä o podporu ochranárskych akcii. Mnohé
zoologické záhrady taktiež hlásia viac darov a sponzorských príspevkov na starostlivosť o zvieratá v ZOO. Dôvodom je potreba ľudí, keď sa cítia smutní alebo stratení, urobiť dobrý skutok. Psychológovia odporúčajú: najlepší spôsob ako si zlepšiť náladu a náhľad na svet je, hoci aj najmenším gestom, pomôcť inému. Zvieratá v zoologickej záhrade aj v divokej prírode našu pomoc a starostlivosť určite potrebujú.

Prečo sa Júlia Hanuliaková rozhodla odsťahovať zo Seattlu do Bratislavy a čomu sa predtým venovala, čítajte tu:

Júlia Hanuliaková bola aj aktivistkou Slobody zvierat

Páčil sa Vám článok? Podporte vznik ďalších cez paypal:

Facebook Comments