Prečo meškajú cyklotrasy v meste?

Primátor sľúbil 25 kilometrov nových cyklotrás. FOTO: Matúš Vallo má rád Bratislavu.

Primátora za cyklodopravu kritizujú aj jeho vlastní. Magistrát totiž s prípravou nových cyklotrás mešká a nové začal riešiť až koncom minulého roka. Keďže nestíha, nevyužil ani možnosť posilniť cyklodopravu počas koronakrízy.

V článku sa dozviete:

Prečo ľudia z Teamu Vallo kritizujú magistrát

Prečo aktivisti na magistráte zatiaľ nerozbehli budovanie cyklotrás

Aký je aktuálny rozpočet a plány cyklochodníkov na tento rok

“Magistrát hlavného mesta Bratislava je najväčšou brzdou rozvoja cyklistickej dopravy v Bratislave,“ vyhlásili pred dvoma rokmi ľudia z Cyklokoalície, združenia, ktoré presadzuje budovanie cyklodopravy v Bratislave. Keď sa potom jeden z členov združenia, Peter Netri, pridal do Teamu Vallo, dalo sa očakávať, že po voľbách sa cyklodoprava v hlavnom meste konečne rozbehne.

“Sme pozadu, ale makáme na tom,” priznal však teraz na sociálnej sieti primátor Matúš Vallo.

Sľuby a realita

Bratislava dnes má asi 110 kilometrov cyklotrás. Za primátora Milana Ftáčnika sa vybudovalo päť nových cyklotrás, ich dĺžka však bola len 2,1 kilometra, porátala Cyklokoalícia. V meste skôr pribúdali neoddelené cyklopruhy. Keď sa počas volieb v roku 2018 vtedajší primátor Ivo Nesrovnal snažil obhájiť svoj post, tvrdil, že vybudoval 36 kilometrov nových cyklochodníkov. Cyklokoalícia však narátala len 11,5 kilometra.

Aktuálny primátor Vallo sľúbil do konca volebného obdobia v roku 2022 vybudovať 25 kilometrov oddelených cyklotrás. Do konca roku 2026 by ich dokonca malo byť až 50 kilometrov. Vyšlo však najavo, že s verejným obstarávaním nových trás začali až koncom minulého roka. Za všetko vraj môže nedostatok zamestnancov.

“Minulý rok sme cyklokoordinátora nemali, a ja som sa téme cyklodopravy venoval len čiastočne. Najprv som vyfasoval uzavretie Nív / D4R7 a potom projekt parkovacej politiky,” napísal na sociálnej sieti Peter Netri, ktorý pracuje na oddelení dopravného inžinierstva.

Na pozíciu cyklokoordinátora mesta nastúpil jeho kolega z Cyklokoalície Tomáš Peciar v októbri 2019. “Dovtedy neboli vyhlásené žiadne verejné obstarávania na projektovú dokumentáciu bezpečných segregovaných cyklotrás. Táto úloha sa teda presúva ako priorita akčného plánu na rok 2020,” uvádza sa v pláne rozvoja. Referát cyklistickej dopravy má dnes troch zamestnancov, vrátane Peciara.

Netri tiež hovorí, že cyklotrasy treba robiť inak ako doteraz, nie ich iba kresliť na vozovku. Po nástupe na magistrát vraj práve preto stopol viaceré projekty. “My robíme redizajn ulíc,” hovorí.

V rozpočte na tento rok:

cyklotrasy Pri mlyne – Vajnory, Starohájska, cyklopruh Trnavské mýto – Odborárska, Račianska – Stará Petržalka cez Bajkalskú a Prístavný most.

V príprave:

cyklotrasa Bajkalská – Hraničná, Kollárovo námestie – Račianske mýto, Dunajská – Mlynské nivy, od Trnavského mýta po Kaufland, Harmincova, Polianky a ďalšie.

City photo created by ArthurHidden – www.freepik.com

Premárnená šanca?

Otázka budovania cyklotrás sa objavila pred pár týždňami v súvislosti s tým, že viaceré európske mestá využili zníženú mobilitu počas koronakrízy na posilnenie alternatívnej dopravy.

Keď sme sa na túto tému pýtali v polovici mája, magistrát problémy nepriznal. Sľúbil aspoň to, že škrty, ktoré musel urobiť v súvislosti s koronavírusom, sa budovania cyklotrás nedotknú. Pri krátení rozpočtu však vzali 20 tisíc eur z rozpočtu na opravu a údržbu cyklotrás a ďalších desať z podpory bikesharingu. Tento rok sa má do cyklotrás investovať 1,4 milióna eur.

“Jedna z veľkých premárnených príležitostí počas korony. Zatiaľ, čo mnohé mestá vo svete zaviedli aspoň dočasné zmeny, tie naše, vrátane mesta a mestských častí Bratislavy buď nemali odvahu, kapacitu, príležitosť si nevšimli, alebo sa zľakli dopravných inšpektorátov,” myslí si mestský poslanec Igor Polakovič.

Podľa Adama Berku z Teamu Vallo viacerí poslanci vnímajú situáciu “ako výzvu v lepšom prípade, ako mierne zlyhanie v tom horšom”. “Žiaľ, v šuplíku nemáme pripravené projekty a oddelenie, ktoré má toto na starosti, je podľa názoru viacerých z nás poddimenzované,” napísal. Na magistráte sa pritom po nástupe Valla počet zamestnancov zvýšil.

Ak chce teda primátor splniť svoj predvolebný sľub, mal by “šliapnuť do pedálov” a zaradiť cyklodopravu medzi svoje priority. Ak ju totiž nerozbehne on, ktorý chápe potrebu alternatívnej dopravy, neurobí to už nikto.

Prvý krok k obmedzeniu áut v uliciach už Vallo urobil, presadil parkovaciu politiku. Jej zavedenie mal vo volebnom programe, no keďže ide o nepopulárne opatrenie, ľudia sa začali búriť. Primátor zase začal strácať sympatie a tak si aj sám uvedomuje, že už v ďalších voľbách nemusí byť zvolený. Sám preto na jednej z diskusií o parkovacej politike o sebe povedal, že je samovrah.

Problémom Bratislavy je, že sa doteraz budovali skôr rekreačné cyklotrasy a na cesty kreslili neoddelené cyklopruhy. Na to, aby ľudia začali bicykel využívať na dopravu do práce či do školy, musia byť bezpečné, oddelené od áut a poprepájané.

Cyklotrasa “bratislavská.” Neoddelená, s retardérom ako bonus. FOTO: Odkazprestarostu.sk

Podľa prieskumu z roku 2014, ktorý bol robený na vzorke desať tisíc domácností, využíva bicykel ako dopravný prostriedok na cesty do práce či školy len niečo cez percento Bratislavčanov. Viac ako polovica obyvateľov mesta má doma bicykel. V zmysle Akčného plánu udržateľného energetického rozvoja z roku 2014 už malo mesto tento podiel zvýšiť na 8 percent.

Do práce chodia ľudia hlavne autom (IAD), školáci využívajú hromadnú dopravu (VHD). Na bicykel sadá len jedno percento. Zdroj: Územný generel dopravy mesta Bratislavy

K zlepšovaniu podmienok pre alternatívnu dopravu mesto zaväzujú nielen mestské strategické dokumenty, ale aj viaceré medzinárodné, napríklad celoeurópsky Dohovor primátorov, podľa ktorého mala Bratislava do roku 2020 splniť cieľ Európskej únie – znížiť emisie CO2 o pätinu. To sa naplniť nepodarilo.

1500 ľudí ročne zomrie v Bratislave predčasne kvôli znečisteniu ovzdušia.

Aktuálne dáta o podiele áut na doprave v meste síce magistrát nemá, hlavne v posledných rokoch však trpí dopravnými kolapsmi pre stále sa zvyšujúci počet áut. Tie zmizli z ulíc len počas koronakrízy, čo spôsobilo rekordne nízke koncentrácie škodlivín v ovzduší. Po uvoľnení opatrení sa však autá vrátili a zápchy sú každodennou realitou.

Prečítajte si aj:

Korona nám vyčistila vzduch, vieme si ho udržať?

Facebook Comments