Príbeh Istropolisu: mramor viezli až z Kuby, potom ho nechali schátrať

Dom odborov postavili v dobe, keď Československo vynakladalo značné investície na výstavbu reprezentatívnych verejných budov. FOTO: ARCHÍV

“Komplex patrí medzi ikonické diela modernej architektúry 20. storočia na území hlavného mesta Slovenska,” myslia si architekti zo združenia Docomomo, ktorí sa zaoberajú ochranou modernej architektúry. Dnes je jasné, že bývalý dom revolučného odborového hnutia – Istropolis, postavený z kubánskeho mramoru, čaká búranie. Po 40 rokoch. Štát chce pritom niečo podobné vybudovať za 60 miliónov eur.

Aktuálny vlastník Istropolisu, Immocap Group, v predchádzajúcich dňoch predstavil jeho budúcu podobu. “Hrozí tak, že Bratislava a Slovensko príde o jedno z najvýznamnejších diel povojnovej moderny, vysoko hodnotené nielen v domácich odborných kruhoch, ale aj v zahraničí,” skonštatovala predsedníčka Docomomo Henrieta Moravčíková a poslala ministerke kultúry, primátorovi i starostovi Nového Mesta otvorený list.

Žiada v ňom, aby iniciovali otvorenú diskusiu o budúcnosti Domu odborov, techniky a kultúry s odbornou aj širokou verejnosťou. Primátor Matúš Vallo, ktorý je architektom, si však vie len ťažko predstaviť, že budova s takou vnútornou dispozíciou a energetickou náročnosťou si môže nájsť v súčasnej dobe stále využitie. (viac nižšie)

Stavba štvrťstoročia

Dom odborov začali stavať v časoch socializmu, kedy štát investoval do reprezentatívnych budov. Prípravy trvali celé štvrťstoročie. “Súčasná podoba komplexu je výsledkom 25-ročného procesu kryštalizovania a viacerých etáp realizácie prebiehajúcich od roku 1968,” uvádzajú odborníci z Docomomo. 

Čistá, kultivovaná moderná forma, veľkorysé vnútorné priestory a potenciál Istropolisu byť dôstojným kongresovým a kultúrno-spoločenským centrom, ktoré mestu chýba, ostali podľa odborníkov nedocenené.
FOTO: ARCHÍV 

Súťaž na Dom odborov a techniky v Bratislave bola vypísaná na jeseň roku 1956. Mladí architekti Ferdinand Konček, Iľja Skoček a Ľubomír Titl, ktorí sa podieľali na budovani modernej Bratislavy, vypracovali viac návrhov a spomedzi 25 súťažiacich získali tri najvyššie ocenenia.

Mramor od Fidela

“Keďže odbory mali financie, dovolili sme si takú drzosť, že sme navrhli na obloženie sivý carrarský mramor,” spomínal v rozhovore pre Hospodárske noviny jeden zo spoluautorov Ľubomír Titl.

Do talianskej Carrary, z ktorej pochádzal aj mramor na jednu z najslávnejších sôch Michelangelovho Davida, vyslali človeka, ktorý dohodol cenu. “Potom sme k tomu sedeli a tu sa jeden z komisie postavil a pýta sa: a kde je započítané clo a dovoz toho kameňa? Tak šéf komisie chytil papiere, hodil ich na stôl a hovorí – tak a nebude nič,” dodáva Titl.

Slovenský mramor nechceli, vraj potrebovali niečo trvanlivejšie. Dohodli teda obchod s Kubou, kam vyvážali stroje a naspäť sa lode vracali prázdne. Hovorí sa, že mramor nakoniec vtedajší kubánsky diktátor Fidel Castro spriatelenej komunistickej krajine daroval.

Po prípadnom búraní by však mramor na smetisku skončiť nemal. Súčasný vlastník Istropolisu, Immocap Group pre portál Živé mesto uviedol, že ho chce využiť po tom, čo prejde technickým auditom.

Mramor od Fidela mal vydržať stáročia.
FOTO: ARCHÍV

Krátka sláva

V plnej prevádzke bol Dom odborov podľa združenia Docomomo od roku 1981.

“V deväťdesiatych rokoch bola prevádzka postupne utlmovaná a údržba minimalizovaná. Nebol pružne adaptovaný na plnohodnotné mestské kultúrne a kongresové centrum, na čo spĺňa predpoklady,” myslia si odborníci zo združenia.

Miestnosti pre techniku v Istropolise.
FOTO: ARCHÍV

Pred 20 rokmi bolo v Istropolise jedno z najmodernejších kín v meste, vybavené moderným dolby stereo systémom. V budove, patriacej Jednotnému majetkovému fondu odborových organizácií, sídlili viaceré firmy i združenia. Neskôr bola veľká sála využívaná na rôzne podujatia, koncerty domácich i zahraničných popových hviezd, zborov, súborov ako Lúčnica, Technik. V poslednej dobe aj na predvolebné kortešačky.

Konali sa tam aj rôzne “výpredajové” akcie lacného textilu.

V Istropolise od roku 1998 fungovalo muzikálové Teatro Gedur, ktoré sa v roku 2004 premenovalo na Teatro Wüstenrot. Sídli tam dodnes, no od marca je zavreté kvôli koronavírusu.

Istropolis tiež bol 26 rokov domovom Radošinského naivného divadla, ktoré sa odtiaľ odsťahovalo v roku 2015 pre zlé podmienky ako kúrenie a klimatizácia. Tú totiž má len veľká sála, kde sa hrajú muzikály.

Veľká sála.
FOTO: ARCHÍV

Bude náhradou za PKO?

V roku 2005 bratislavskí poslanci rozhodli, že mesto komplex kúpi za 150 miliónov korún (dnes necelých päť miliónov eur) ako náhradu za PKO, pod ktorým predali pozemky. Zrekonštruovať ho plánovali za ďalších 90 miliónov korún (tri milióny eur). O pär dní neskôr však podľa SME vedenie mesta priznalo, že vie o iných kupcoch, ktorí by zaň dali aj 200 miliónov eur, pričom znalecký posudok bol na 340 miliónov eur.

V roku 2017 sa opäť začalo hovoriť o jeho predaji. Záujemcov i podmienky predaja tajili, upozornilo SME.

Budovu nakoniec predali spoločnosti Immocap Group, ktorá vybudovala aj neďaleké nákupné centrum Centrál a zrekonštruovala podchod na Trnavskom mýte.

“Už pri predaji budovy muselo byť každému zrejmé, že nový vlastník ju bude chcieť zbúrať,” myslí si primátor Vallo.

Architekti zo združenia Docomomo si však myslia niečo iné. “Vymazanie tohto diela z mapy mesta znamená vymazanie dôležitej historickej etapy a podstatnej súčasti identity mesta. V Bratislave sa už nesmie opakovať to, čo sa stalo PKO,” napísali vlani v apríli.

Budovy PKO predalo bývalé vedenie mesta za symbolické euro, hoci boli poistené na dva milióny eur, náhradu zaň nemá. Firma Henbury Development za pozemky pod ním zaplatila štyri milióny eur a ďalšie štyri jej bývalí mestskí poslanci na návrh exprimátora Iva Nesrovnala odpustili.

Zanedbanú údržbu je vidieť.
FOTO: ARCHÍV

Postavia nový za 60 miliónov?

Hoci Istropolis môže pôsobiť opustene, v súčasnosti v ňom funguje množstvo prevádzok, napríklad Teatro Wüstenrot (od roku 2004), tanečná škola, optika, viacero firiem.

Vedenie mesta chce, aby v ňom zostala zachovaná kultúrna funkcia – veľkokapacitná sála a celkový polyfunkčný charakteru s aktívnym parterom. Primátor Matúš Vallo to povedal v máji zástupcom developera a architektom. Tí sa rozhodli pôvodnú sálu pre 1200 ľudí nahradiť novou s kapacitou 3000 miest na sedenie, so státím až 5000.

Nie je vylúčené, že na jeho výstavbu prispeje aj vláda, ktorá na nové národné kultúrne a kongresové centrum schválila uvoľnenie 60 miliónov eur – do roku 2026. Dohoda, či pôjde o Istropolis, alebo inú o budovu, však zatiaľ nie je.

Nový Istropolis. Vizualizácia Immocap Group

Treba búrať?

Odborníci z Docomomo návrh nového Istropolisu skritizovali, podľa nich vlastník plánuje celý komplex zbúrať a nahradiť novou štruktúrou ťažiskovo určenou pre privátne komerčné účely.

“Prezentovaná stavba kongresového centra plánovaná však len s podmienkou finančného príspevku štátu a transfer niekoľkých umeleckých diel či interiérových detailov do novostavby, je slabou náhradou za stratu výnimočného architektonicko-výtvarného celku s nespornými historickými hodnotami a v neposlednom rade aj s nenahraditeľným významom rozsiahlej kultúrnospoločenskej infraštruktúry, ktorú iný objekt v Bratislave neposkytuje,” myslia si.

Developer ale hovorí, že k rozhodnutiu búrať dospeli po technickom, energetickom, stavebnom, bezpečnostnom a akustickom audite, ktoré podľa nich potvrdili jeho “bezútešný stav,” ale aj po stretnutiach s organizátormi kultúrnych podujatí.

Podľa Uršuly Žúži zo spoločnosti Immocap ešte v roku 2018 zorganizovali medzinárodnú architektonickú súťaž. “Vychádzajúc zo súťažných návrhov sme dospeli k záveru, že Istropolis v súčasnej podobe je neudržateľný, nedokáže naplniť kultúrno-spoločenskú funkciu a výsledkom medzinárodnej súťaže je zásadná prestavba daného územia,” vraví Uršula Žúži.

Podľa Docomomo však “dlhodobé utajovanie výsledkov architektonickej súťaže pred verejnosťou naznačuje, že vlastník nemá úprimnú snahu otvorene diskutovať svoj zámer, ale presadiť projekt klamlivými taktikami, ktoré by mu mali zabezpečiť maximálnu exploatáciu územia a rýchly zisk.”

Mramor z dnešného Istropolisu má byť využitý v novom objekte.
Vizualizácia: Immocap Group

Koniec špiny na Trnavskom mýte?

Developer musí pre projekt získať potrebné povolenia od mestskej časti Nové Mesto, ale aj súhlas magistrátu.

V okolí Nového Istropolisu má byť podľa neho park, fontány či cyklotrasy, ale aj sezónne trhy. Kedysi sa odtiaľ odsťahovalo centrálne trhovisko. “Namiesto rokmi schátranej mŕtvej zóny vznikne nová vitálna štvrť so svetovou architektúrou,” sľubujú.

Dnes je Trnavské mýto “vykričanou” časťou Bratislavy. Nachádza sa na jednej z najrušnejších križovatiek, kde hodnoty znečistenia vzduchu prekračujú prípustné limity. Hoci pred dvoma rokmi počas rekonštrukcie podchodu prešlo “faceliftom”, stále je len tranzitným miestom, ktoré sa po zotmení plní asociálmi, hovorí sa aj o prostitúcii a predaji drog.

V útrobách Istropolisu sa nájdu aj takéto “artefakty”.
FOTO: ARCHÍV

Páčil sa Vám článok? Podporte vznik ďalších:

Facebook Comments