Štát netuší, čo sa deje v domovoch seniorov, až kým tam nenabehne polícia

V domovoch na Slovensku žije 50 tisíc ľudí. People photo created by rawpixel.com - www.freepik.com

Extrémne situácie v domovoch seniorov štát nedokáže odhaliť pre slabé kontroly. Tie má pritom na starosti až šesť úradov, ktoré si ale zodpovednosť pohadzujú medzi sebou. Väčšina káuz sa udiala v Bratislave, kde úrady sídlia. Tri prípady skončili na polícii.

Práca v domovoch seniorov je náročná a zle finančne ohodnotená. Opatrovatelia a zdravotníci ju musia jednoducho robiť z lásky. Ak sa však medzi nimi objaví niekto, kto nemá čisté úmysly, štát to zistiť nedokáže, hoci nástroje na to má. Na Slovensku, kde v tisícke domovov žije asi 50 tisíc ľudí, sa tak vyskytli prípady, kedy starých a chorých ľudí zanedbávali a týrali, pričom niektorí aj zomreli. Polícia rieši aj podozrenia, že boli pripravení o majetok.

“Bez efektívnej kontrolnej činnosti môžu podobné excesy zostať dlhodobo neodhalené,” skonštatovala ombudsmanka Mária Patakyová po tom, čo sa jej úrad problému venoval.

Tma pod lampou

Úrady napríklad neprišli na to, že v rokoch 2016 až 2018 v domove Iris v centre Bratislavy falošný lekár podával klientom lieky, ktoré nemali predpísané, čo mohlo urýchliť ich smrť. Prokuratúra ako poškodených označila 23 klientov, z toho 13 zomreli. Úrady pritom mali kontrolovať nielen zdravotnú starostlivosť, ale aj odbornosť zamestnancov. Zasiahli až pol roka po tom, čo dostali anonym.

Až 15 obetí má “utajená” epidémia koronavírusu v domove v Pezinku, ktorej príčinu rieši bratislavská kriminálka. Preveruje aj podozrenia z podvodov na klientoch ružinovského domova Steffi. Pokutou úrady vybavili medializované pochybenia v domove Archa a v staromestskom Seniorcentre na Podjavorinskej.

“Aby sa takýmto zlyhaniam v zariadeniach sociálnych služieb do budúcnosti zamedzilo, respektíve, aby boli odhalené čo najskôr, je nutné jasné rozdelenie kompetencií, na ktorom sa zhodnú a ktoré budú rešpektovať všetci aktéri, a dostatočná frekvencia dôkladných kontrol,” píše ombudsmanka.

Kto a čo kontroluje?

1. kraj, ministerstvo sociálnych vecí, obce – sociálne služby
2. Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, úrady verejného zdravotníctva, hasiči – zdravotná starostlivosť, hygiena

Ak si chce niekto založiť domov pre seniorov, musí splniť množstvo podmienok, až potom ho kraj zaregistruje. Vyššie územné celky by však mali naďalej kontrolovať, či daný domov zákonné podmienky spĺňa. Napríklad, či sú zamestnanci domova kvalifikovaní. V prípade domova Iris, ktorý sídlil doslova “pod lampou”, len pár metrov od sídla ministerstva sociálnych vecí, bol kuchár lekárom i šéfom zariadenia. Oficiálne ale domov Iris zastupovali iní ľudia.

Tento človek nie je lekár, napriek tomu pracoval ako lekár v domove v centre mesta.
FOTO: Instagram I.B.

Bratislavský doktor Smrť

“Obžalovaný Ivan B. bol údajne vlastníkom zariadenia a Nezisková organizácia IRIS si ho od neho prenajímala. Od roku 2015 bol údajne predsedom správnej rady,” vysvetľuje prokurátor Matej Izakovič.

Nepísaný šéf spolu so sestričkou, ktorá bola v skutočnosti upratovačkou, podľa prokuratúry klientom podávali lieky, ktoré nemali predpísané. Ukázala to toxikologická expertíza.

“V danej trestnej veci je vedených celkovo 23 poškodených, z toho 13 ľudí zomrelo, u troch bola vykonaná pitva a preukázaná príčina smrti – kombinácia závažných zdravotných diagnóz a toxického účinku lieku Tramadol, prípadne Morfín,” hovorí prokurátor. Ide pritom o lieky, ktorých použitie je limitované.

Prokurátor hovorí, že falšovanie receptov sa nepotvrdilo. Recepty podpisoval buď obvodný lekár, lekár, ktorý s domovom spolupracoval, alebo ich nosili príbuzní pacientov. Falošný lekár tak podľa obžaloby poškodil zdravie klientov a ohrozil ich život, za čo mu hrozí väzenie od troch do ôsmich rokov.

Klienti boli podľa zverejnených fotografií bití a zväzovaní. Falošný lekár sa zatiaľ podľa videa na youtube veselo zabával. Podľa zistení polície si do domova vodil sexuálnych partnerov, ktorých nakazil vírusom HIV, za čo tiež môže byť potrestaný.

“Koľko podobných prevádzok na Slovensku funguje bez povšimnutia?” pýta sa ochrankyňa práv.

Sídlo domova Iris v centre Bratislavy (vľavo). Foto: Google Maps

Nikto nie je zodpovedný?

Ani jeden zo štyroch úradov sa podľa ombudsmanky necítil byť za kontrolu zariadenia, a tým pádom aj vzniknutú situáciu zodpovedný.

Vinu si prehadzovali vinu z jedného na druhý. Podľa mestskej časti Bratislava – Staré Mesto bol za kontrolu tohto zariadenia zodpovedný Bratislavský samosprávny kraj, keďže prevádzku povolil. Ten ale tvrdil, že právo na kontrolu má ministerstvo sociálnych vecí, ktoré mu poskytlo dotáciu. “MPSVR SR nebolo doručené žiadne podanie poukazujúce na porušovanie ľudských práv a slobôd prijímateľov sociálnej služby,” tvrdí hovorca ministerstva Michal Stuška.

Podľa neho ministerstvo v októbri 2017 dostalo podanie o nesprávnom podávaní liekov a injekcií, postúpilo ho však Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.

“Keďže podania obsahovali iba všeobecné informácie (bez mien klientov a dohliadaného obdobia), Úrad vyzval podávateľov na ich doplnenie; tí ho však ďalej nekontaktovali a úrad tam preto na kontrolu nešiel,” píše ombudsmanka. Hrozné praktiky tak pokračovali až do leta 2018, kedy polícia hlavných aktérov obvinila a zariadenie zavreli.

Po prevalení škandálu vedenie Bratislavského kraja zriadilo “sociálnu kobru”, skupinu na kontrolu súkromných zariadení, ktorých je v kraji 180. Dnes sa ukazuje, že nemalo pod kontrolou ani vlastné zariadenie v Pezinku.

Dianie v domove v Pezinku rieši kriminálka. Foto: Mesto Pezinok

Dostali ich byty?

Viacerí starí ľudia prišli o svoje bývanie, keď naleteli bytovej mafii. Tá v rokoch 2006 až 2009 podľa polície podvodne získala 26 bytov, domov a pozemkov v Bratislave a okolí, pričom sa obohatili o viac ako 21 miliónov eur. Niektorých starých ľudí aj uniesli a umiestnili do domovov dôchodcov, telo majiteľa domu v Prievoze sa neskôr našlo v jednej vodnej nádrži.

Bytová mafia skončila za mrežami, minulý rok však podala bývalá poslankyňa Natália Blahová trestné oznámenie pre podozrenie, že o byty oberali seniorov aj v jednom bratislavskom domove . Ide o domov Steffi, ktorý vedie dcéra Štepánky Mádlovej. Táto bývala členka strany Smer bola v roku 2011 odsúdená za subvenčný podvod, lebo pre svoj domov seniorov získala od ministerstva práce dotácie v hodnote 1,5 milióna korún (vyše 49 tisíc eur) napriek tomu, že mala dlhy voči štátu za milión korún. Ministerstvo vtedy viedla jej bývalá kolegyňa Viera Tomanová (Smer.)

Toto ministerstvo kontroluje dodržiavanie zákona i ľudských práv v domovoch. Po kontrole v domove Steffi im v roku 2018 uložilo pokutu za viaceré nedostatky. Tie síce do ďalšej kontroly podľa hovorcu Stušku v prevažnej mierne splnili, no zároveň kontrolóri zistili ďalšie porušenia zákona o sociálnych službách, ktoré vraj vedenie domova vyriešilo.

Blahová však tvrdí, že sa v domove diali aj horšie veci. Dvaja klienti, predávkovaní psychiatrickými liekmi, podľa nej podpísali prevod svojho bytu. Jej podnet bratislavská kriminálka prešetruje ako možný podvod.

Údajné podávanie liekov Tiapridal a Haloperidol mal preveriť úrad pre dohľad. “Penzión Steffi nie je poskytovateľom zdravotnej ani ošetrovateľskej starostlivosti a z tohto dôvodu úrad nemohol v zariadení vykonať dohľad nad poskytovaním zdravotnej alebo ošetrovateľskej starostlivosti,” povedala nám jeho hovorkyňa Radoslava Muchová. Skontrolovali ale ambulanciu psychiatra, ktorá mala klientov domova na starosti a porušenie zákona, ani ordinovanie týchto liekov nezistili.

Podozrenia z týrania klientov polícia odmietla, prešetruje však, či nedošlo k ďalšiemu podvodu s dotáciami.

Mádlová a jej dcéra, šéfka zariadenia, Blahovej podozrenia odmietajú. ” „Ja sa nad nimi smejem. Pozeráme ich s klientmi a ľutujú ma, čo to má znamenať,“ povedala Mádlová pre Plus 7 dní.

Tlačová konferencia Jany Kiššovej, Natálie Blahovej a Jozefa Rajtára.
Foto: TA3

Nech nepijú, aby necikali

Denník SME v roku 2013 poukázal aj na zanedbávanie klientov v domove na Podjavorinskej ulici v centre Bratislavy, kde starkým podľa ich príbuzných nedávali piť, nevymieňali plienky, málo ich sprchovali a neumožňovali im diétu, ktorú potrebovali napríklad diabetici. Ošetrujúci lekár Peter Belan dokonca použil slovo anarchia.

Vtedajšia riaditeľka Seniorcentra Viera Jašková, ktorá bola zároveň aj šéfkou oddelenia sociálnych vecí na Starom Meste, obvinenia odmietala. Poukazovala napríklad na to, že v zariadení bolo 375 klientov a sťažovať sa prišlo iba päť príbuzných. Sociálna komisia Starého Mesta žiadala jej odvolanie, vtedajšia starostka Tatiana Rosová (SDKÚ) však namietala, že kontroly v zariadení dopadli dobre.

“Boli zistené porušenia zákona o sociálnych službách,” vraví hovorca ministerstva práce Michal Stuška s tým, že zariadenie dostalo pokutu.

Koniec dobrého mena

Posledným známym prípadom bolo dianie v domove Archa na bratislavských Kramároch, ktorý spadá pod mesto Bratislava. Dlhé roky patril k vychyteným a na miesto v ňom sa dlho čakalo. Po tom, čo dlhoročná riaditeľka odišla do dôchodku, v roku 2018 dostala bývalá šéfka mestskej sociálnej komisie Lucia Štasselová niekoľko podnetov na zanedbávanie starostlivosti o klientov. Pre zlú starostlivosť končili v nemocnici, tvrdili príbuzní klientov. “Jednej z nich zomrela mamička udusením zbytkami jedla v pľúcach, spôsobené neodborným kŕmením,” napísala Štasselová na sociálnej sieti.

“Skutočnosti, na ktoré sa pýtate, boli v minulosti preukázateľne vyhodnotené ako neopodstatnené sťažnosti a negatívne informácie, ktorých nepravdivosť a relevancia bola dostatočným spôsobom vyvrátená na základe verejne dostupných výsledkov kontrol a podnetov vykonaných kompetentnými orgánmi,” napísala mi v októbri 2018 v stanovisku pre denník SME riaditeľka Monika Šimová. Potom dala výpoveď.

Riaditeľka celý problém označila za Štasselovej predvolebnú kampaň, tá je dnes viceprimátorkou pre sociálnu oblasť. “Ošetrovateľská starostlivosť bola poskytnutá správne, ale boli zistené nedostatky vo vedení ošetrovateľskej dokumentácie,” napísal Úrad pre dohľad. Ministerská kontrola nakoniec skonštatovala, že bol porušený zákon o sociálnych službách a zariadeniu, ktoré spadá pod hlavné mesto, dali pokutu.

Kriminálka robila prehliadku v zariadení sociálnych služieb v Pezinku.
Foto: Polícia – Bratislavský kraj

Pezinok bol bez kontroly

Najnovším problémom je osem mŕtvych a celkovo 61 nakazených seniorov po vypuknutí epidémie koronavírusu v zariadení sociálnych služieb v Pezinku. Polícia prípad vyšetruje ako prečin šírenia nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby, za čo podľa trestného zákona hrozí väzenie od štyroch do 10 rokov.

Zriaďovateľom domova je Bratislavský kraj, ktorého predseda Juraj Droba sa po prvých úmrtiach v domove rozhodol riaditeľku Violu Schmidtovú poslať na dovolenku. Odvolal ju až na druhý deň, na “základe nových zistení.”

Droba priznal, že vôbec netušil, čo sa v zariadení deje. Zo stanoviska vyplýva, že kontroly v zariadení nerobili, lebo nedostali žiaden podnet. Podľa zákona však kontroly mali robiť aj bez toho.

“Medializovaná situácia v zariadení poukazuje na porušovanie povinností pani riaditeľky, ” konštatovalo ministerstvo práce.

Tá ale nevysvetlila, prečo klienti domova neboli testovaní na koronavírus a prečo sa tie najzávažnejšie prípady dávno nedostali do nemocnice. Väčšina z tých, čo zomreli, sa dostali do nemocnice v kritickom stave.

“Aktuálne je v našej nemocnici hospitalizovaných 26 pacientov z DSS, z
toho sú piati na JIS v kritickom stave, ostatní pacienti sa nachádzajú
na oddeleniach červených zón relatívne stabilizovaní,” povedala vo štvrtok hovorkyňa Univerzitnej nemocnice Eva Kliská.

“Úrad v danom zariadení prešetruje ošetrovateľskú starostlivosť a výkonom dohľadu preverí aj poskytovateľov všeobecnej prípadne špecializovanej zdravotnej starostlivosti poskytovanej konkrétnym klientom,” napísala Radoslava Muchová z Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.

Jediným, kto podľa ombudsmanky intenzívne kontroluje domovy dôchodcov, sú hygienici. Podľa nej urobia 1300 kontrol ročne. Všetky ostatné úrady podľa nej robia kontrol málo, niektoré obce dokonca ani nevedia, že to majú robiť.

Ministerstvo práce ombudsmanke prisľúbilo zmenu legislatívy, aby bolo jasné, že najdôležitejšiu úlohu pri kontrole zariadení majú kraje. Tie dnes podľa nej urobia v priemere 11 kontrol ročne.

Kto má zodpovednosť za koronavírus v domove?

Facebook Comments

1 Trackback / Pingback

  1. Väčšina nakazených Bratislavčanov sa z koronavírusu vyliečila - Živémesto.sk

Leave a Reply

Your email address will not be published.