V Bratislave je najlepší vzduch v tomto tisícročí

V Bratislave sa dá lepšie dýchať. FOTO: DOBRÝ TRH

Nízky počet áut v uliciach mesta znamená, že do ovzdušia uniká oveľa menej škodlivých plynov. Rekordne nízke hodnoty zaznamenali aj na kritickom Trnavskom mýte. Ďalší vývoj ale záleží od toho, či Bratislavčania dokážu zmeniť návyky.

V článku sa dozviete:

Čo dýchame v meste a ako klesli hodnoty škodlivých plynov a prachu

Ako stúpol počet áut za desať rokov

Či uvoľňovanie opatrení bude návratom ku stavu pred epidémiou koronavírusu

V bežný deň sa na Trnavskom mýte nedá dýchať. Vzduch je tam taký zlý, že namerané hodnoty denne prekračujú zdravotné a hygienické limity. Ľudia, ktorí tade často chodia, môžu rátať s tým, že sa to podpíše na ich zdraví. Dýchajú totiž nielen zdraviu škodlivé plyny z výfukov, ale aj rozvírený prach.

Po zavedení opatrení proti šíreniu koronavírusu sa však situácia zmenila. V uliciach je o 60 percent menej áut a tak už nedýchame toľko plynov z výfukov. Premávka je podobná tej v noci a tak sme si odvykli aj od každodenných dopravných zápch.

“Na stanici Trnavské mýto je evidentný strmý pokles koncentrácií všetkých analyzovaných znečisťujúcich látok,” konštatuje Slovenský hydrometeorologický ústav. Ten zisťoval, aké sú v ovzduší koncentrácie látok, na ktorých výskyt doprava vplýva najviac.

Čo dýchame?

NO, NO2 – OXID DUSNATÝ, OXID DUSIČITÝ, zdroj: doprava a spaľovacie procesy v priemysle a energetike

  • zápalové ochorenia dýchacích ciest a pľúc, zmeny v zložení krvi, alergické reakcie, poruchy imunity

CO – OXID UHOĽNATÝ, zdroj: doprava a spaľovacie procesy v priemysle a energetike

  • poškodenie tkanív, ohrozuje hlavne srdciarov

PM0,1, PM2,5, PM10 – DROBNÉ ČASTICE, zdroj: kúrenie tuhým palivom, priemysel, naftové motory, víria sa pri prejazde áut

  • negatívne účinky na dýchací a kardiovaskulárny systém, bežne dráždia oči, nos, hrdlo, spôsobujú bolesti hlavy

Ďalšie: BENZÉN a BENZO(A)PYRÉN (karcinogénne), OZÓN (O3), ŤAŽKÉ KOVY, OXID SIRIČITÝ

Je to cítiť

Najviac klesli hodnoty oxidov dusíka, ktoré vznikajú pri spaľovaní a do ovzdušia sa dostávajú hlavne z dopravy ( takmer 45 percent toho, čo je v ovzduší).

“V rámci Bratislavy klesli koncentrácie NO2 (oxidu dusičitého, pozn. red.) najvýraznejšie pri frekventovaných cestách,” povedal portálu Živé mesto vedúci odboru monitorovanie kvality ovzdušia SHMÚ Martin Kremler.

V čase špičky sú na Trnavskom mýte hodnoty oxidu dusičitého až o polovicu nižšie ako je desaťročný priemer. Za desať rokov pritom v Bratislave počet osobných áut narástol o viac ako stotisíc, čiže ich v meste jazdí oveľa viac. Nové autá, ktoré si kupujeme, však musia spĺňať prísnejšie nároky na emisie.

Rok20102020
Osobné autá214 000324 000
Celkom297 000412 000
Zdroj: MV SR

Vzduch znečisťujú aj prachové častice, ktoré vznikajú hlavne pri kúrení tuhým palivom, no víria sa vďaka doprave – pri prejazde áut. Tých sa však mesto veľmi nezbavilo. “Pri prachových časticiach PM10 sme zaznamenali iba nevýrazný pokles, nakoľko doprava nie je ich najvýznamnejším zdrojom,” tvrdí Kremler. Mierny úbytok prachových častíc na Trnavskom mýte sa ukazuje aj pri porovnaní s ročnými priemermi v roku 2010 a 2020.

Tabuľky SHMÚ ukazujú, aký výrazný je pokles nameraných koncentrácii oxidu dusičitého – NO2 a oxidov dusíka celkovo – NOx, ktoré vznikajú pri doprave a spaľovaní. Mierny je pokles drobných častíc PM10, ktoré víria v ovzduší počas premávky.

Zelené stĺpce znázorňujú, aký bol výskyt oxidov a prachových častíc po zavedení opatrení, súvisiacich s koronavírusom – počas bežného pracovného dňa. Každý stĺpec zachytáva konkrétnu hodinu dňa. Žlté stĺpce ukazujú výskyt týchto látok pred zavedením opatrení a ružovou sú priemerné hodnoty v rokoch 2010 – 2019.

Ružová – desaťročný priemer, žltá – stav pred opatreniami, zelená – stav po zavedení opatrení Zdroj: SHMÚ

Z výročných správ SHMÚ, ktoré zachytávajú priemerné hodnoty za jednotlivé roky, však vyplýva, že v Bratislave je lepší vzduch nielen v porovnaní s desaťročným priemerom. V ovzduší je menej oxidu dusičitého ako pred desiatimi či 20 rokmi.

Aktuálne informácie, ktoré v piatok 22. apríla zverejnila Spoločnosť ochrany spotrebiteľov, však naznačuje, že Trnavské mýto nemusí byť najviac znečisteným miestom v Bratislave. Výsledky jej meraní z obdobia od 11. februára do 2. marca ukazujú, že ešte viac oxidu dusičitého ako na Trnavskom mýte ľudia dýchajú pri návšteve Avion Shopping Parku, na Pražskej a Košickej ulici.

Návrat do špiny?

“S návratom k bežnému fungovaniu sa do určitej miery vrátime aj k znečisteniu, ktoré s dopravou, či priemyselnou výrobou, stále úzko súvisí,” upozorňuje analytička Inštitútu environmentálnej politiky Veronika Antalová. K nižšiemu zmečisteniu totiž prispela aj MHD, ktorou jazdilo menej ľudí a tak sa až v týchto dňoch vracia k bežným grafikonom.

“Pre budúce úrovne znečistenia – a aj dopravné zápchy, ale bude dôležité, čo spravia ľudia, ktorí sa teraz pre obavy z vírusu neodvezú električkou. Ak presadnú do áut, môže sa kvalita ovzdušia v mestách ešte zhoršiť oproti “predkoronovému” stavu. Ak ale vytiahnu z pivníc bicykle, či sa rozhodnú ísť pešo, môže to byť pre životné prostredie a aj zdravie ľudí pozitívne,” dodáva.

“Obmedzenie individuálnej automobilovej dopravy a výraznejšie využívanie hromadnej dopravy, bicyklov a kolobežiek v budúcnosti by prispelo k zlepšeniu kvality ovzdušia,” súhlasí aj vedúci odboru monitorovanie kvality ovzdušia SHMÚ Kremler.

Prečítajte si aj:

Korona nám vyčistila vzduch, vieme si ho udržať?

Facebook Comments