Vallo dane nezníži, urobí to prokurátor?

Primátor Matúš Vallo so starostami o zvýšení daní diskutoval 5. decembra, teda týždeň pred tým, ako ich schválilo zastupiteľstvo. FOTO: FB Matúš Vallo má rád Bratislavu

Zrušiť zvýšenie dane z nehnuteľnosti, ktorá tento rok stúpla na dvojnásobok, žiadajú viacerí Bratislavčania, objavila sa petícia i podnety na prokuratúru. Magistrát žiadostiam nevyhovie, lebo peniaze z daní jednoducho potrebuje. Odporcovia zvyšovania daní dúfajú, že ho zvráti prokuratúra.

V článku sa dozviete:

Prečo mesto trvá na zvýšení daní
Či to môže zvrátiť prokuratúra
Či pri schvaľovaní zvýšenia daní urobili chyby

Bratislavský magistrát v máji rozpošle 192-tisícom daňovníkov v meste výzvy na zaplatenie dane, ktorú v prípade domov a bytov zvýšili na dvojnásobok. Viacerí sa proti tomu búria, keďže opatrenia, súvisiace s koronavírusom, ovplyvnili ich príjmy. Ľudia v týchto dňoch podpisujú aj petíciu za zachovanie pôvodnej sadzby – „za“ je 620 ľudí. Legálnosť ich zvýšenia už po druhý raz rieši prokuratúra.

„Obraciame sa na Vás, aby ste v týchto ťažkých časoch iniciovali kroky vedúce k zastaveniu zvyšovania daní do doby, kým sa situácia nestabilizuje,“ uvádza sa v petícii. Vedenie mesta ju zatiaľ nedostalo, zrejme jej však nevyhovie.

„Pri očakávaných výpadkoch príjmov z iných daní a tržieb si mesto nemôže dovoliť znižovať aj príjmy z dane z nehnuteľnosti, ktorej výška je zapracovaná v rozpočte,“ vraví hovorkyňa mesta Katarína Jánošíková.

V čase koronavírusu budú musieť ľudia platiť vyššie dane. FOTO: BRATISLAVA HLAVNÉ MESTO

Museli škrtať

Vedenie mesta totiž dúfalo, že zvýšením dane z nehnuteľností získa tento rok o 12 miliónov eur viac ako vlani, no koronavírus ho môže pripraviť až o 41 až 66 miliónov eur na dani z príjmov. Poslanci preto koncom apríla schválili škrty v hodnote 36 miliónov eur, čo je asi desatina rozpočtu mesta. Presná suma výpadku bude známa v júni, kedy sa ešte mesto k téme rozpočtu vráti.

Na najbližšom zasadaní však budú musieť mestskí poslanci opraviť rozhodnutie o zvýšení daní. Prokuratúre sa totiž nepáčila samostatná daň pre trvalé trávne porasty, ktorú presadila časť poslancov. Označila to za protizákonné a mesto vyzvala, aby urobilo opravu. Magistrát však má na stole aj ďalší podnet, podľa ktorého sa pri zvyšovaní daní obišli základné podmienky.

Petržalský poslanec Miroslav Dragun, ktorý ho podal, tvrdí, že v zmysle rokovacieho poriadku sa mali k zvyšovaniu daní vyjadriť mestské časti. Takto mesto postupovalo aj v roku 2016, kedy sa dane zvyšovali naposledy. Väčšina zastupiteľstiev mestských častí materiál prerokovala a vyjadrila sa k nemu uznesením.

Podľa názoru vedenia mesta však nejde o správny výklad: „Podľa štatútu Bratislavy nie je podmienkou, aby bol návrh VZN (všeobecne záväzného nariadenie, pozn. red.) schválený zastupiteľstvami mestských častí, musí im však byť zaslaný na prerokovanie, aby sa mohli k nemu vyjadriť. Táto zákonná povinnosť zo strany Hlavného mesta Bratislava dodržaná bola.” Pripomienky k tomu poslalo osem mestských častí.

Kto má pravdu, rozhodne prokuratúra. Na preskúmanie podnetu má 60 dní. Ak by mu vyhovela, mesto by ho muselo vybaviť do 30 dní. Muselo by tak nielen získať stanoviská miestnych zastupiteľstiev, ale aj protest prerokovať na mestskom zastupiteľstve. Ak by to nestihlo, zvýšenie daní sa môže stať neplatným – avšak len dovtedy, kým poslanci neschvália opravené znenie. Ak by protestu nevyhoveli, vec sa môže dostať na súd.

To sa však môže stať až o tri mesiace, pričom výzvy na zaplatenie Bratislavčania dostanú v týchto dňoch. Daň by mali zaplatiť do 15 dní. Mesto však ustúpilo v tom, že si ju budú môcť rozdeliť na tri splátky a zvyšné dve poslať do konca októbra a novembra.

Otázkou je, prečo podnet na prokuratúru smeruje až teraz, ak zvýšenie daní bolo schválené ešte 12. decembra 2019. „Nazhromaždiť všetky potrebné podklady trvalo nejakú dobu, plus spracovanie, spripomienkovanie a finalizovanie podania trvalo nejakú dobu a keďže advokátska kancelária to robila pro bono, tak to trvalo dlhšie a treba brať do úvahy vianočné sviatky plus situáciu s COVID-19,“ tvrdí petržalský poslanec.

Daň doteraz (byty):

0,455 za m2: Rusovce, Jarovce, Čunovo, Vajnory, Devín, Záhorská Bystrica a Lamač

0,507 za m2: Nové Mesto, Ružinov, Petržalka, Karlova Ves, Dúbravka, Devínska Nová Ves, Rača, Podunajské Biskupice a Vrakuňa

0,611 za m2: Staré Mesto

Nová daň (byty aj domy):

0,90 za m2: Rusovce, Jarovce, Čunovo, Vajnory, Devín, Záhorská Bystrica, Lamač + Podunajské Biskupice, Vrakuňa, Devínska Nová Ves, Rača, Dúbravka, Karlova Ves.

0,95 za m2: Nové Mesto, Vinohrady, Trnávka, Ružinov, Petržalka

1 euro za m2: Staré Mesto, Nivy

Kompletné tabuľky nájdete tu:

Zruší to prokurátor?

Ak by aj prokuratúra nakoniec uznala, že sa mali k zvýšeniu daní vyjadriť mestské časti, veľa by sa zrejme nezmenilo. Rozhodujúci je totiž názor poslancov. Keď sa dane zvyšovali za exprimátora Iva Nesrovnala, nesúhlasilo s tým až deväť zo 17 mestských častí Bratislavy. Aj teraz voči tomu niektoré namietali. „Devínska Nová Ves týmto VZN značne utrpí,“ avizoval počas schvaľovania v decembri 2019 starosta Devínskej Novej Vsi Dárius Krajčír.

Bežne na schválenie uznesenia mestským zastupiteľstvom stačí, aby ho podporila nadpolovičná väčšina prítomných poslancov. V prípade nesúhlasu mestskej časti s tým, čo sa schvaľuje, je však potrebný súhlas trojpätinovej väčšiny prítomných.

Tá sa však na decembrovom rokovaní našla. Poslancov zastupiteľstva je 45, zvýšenie daní schválilo 32 z 38 prítomných. Ak by teda o daniach rokovali nanovo a v kompletnej zostave, šanca, že by ho neschválili, je nízka.

Hlasovanie o zvýšení daní 12. decembra 2019.

Bez analýz a dopadov

Prokuratúra sa tiež bude zaoberať otázkou, či zvýšenie daní nebolo prijímané prirýchlo. „Takmer dvojnásobné zvýšenie dane bolo prijaté zo dňa na deň, bez podkladových štúdií, bez skúmania dopadov opatrení na obyvateľstvo a bez odbornej diskusie, kedy verejnosti nebolo riadne umožnené sa k zmene vyjadriť a pripomienkovať ju,“ uvádza v podnete Dragun. S odvolaním sa na text exposlanca Smeru Antona Martvoňa, pedagóga právnickej fakulty, s názvom Dobré všeobecné záväzné nariadenie tvrdí, že takéto nariadenie je neplatné.

„Aktivity pána Draguna, vrátane jeho podnetu na prokuratúru, považujeme za opakované pokusy oslabiť Bratislavu aj v čase, keď je našou prvoradou a zodpovednou úlohou previesť ju zložitým obdobím ustupujúcej koronakrízy,“ myslí si vedenie mesta.

Rýchly proces prijímania takejto vážnej zmeny však kritizovali v decembri počas rokovania aj viacerí poslanci. „Vyrušuje ma ten proces, ako sme sa o tom dozvedeli – v podstate z médií,“ povedal rusovecký poslanec Radovan Jenčík.

Vedenie mesta sa rozhodlo dane zvýšiť s odôvodnením, „aby sadzby dane z nehnuteľnosti čo najviac zodpovedali hodnote nehnuteľností v danom území.“ V materiáli, ktorý dostali poslanci, však nebola žiadna analýza ako podklad pre rozhodnutie. Samotné odôvodnenie zmien malo len pol strany.

Analýza chýbala aj poslankyni za Petržalku Elene Pätoprstej. “Diskusia vôbec neprebehla, naša dôvodová správa má 16 riadkov,“ kritizovala. Zároveň však uznala, že rozhodnutie zvýšiť dane podlo na základe legislatívnych zmien, ktoré prijala ešte bývalá vláda. Šlo o chodníkovú novelu, povinné zvyšovanie miezd vo verejnej správe o 10 percent, príplatkov za prácu cez víkend a v noci a zníženie sadzby dane z príjmu fyzických osôb.

„Parlament vás dotlačil do rozhodnutia, ktoré je pre slušných ľudí likvidačné,” povedala. Proti zvýšeniu namietali aj podniky ako Volkswagen, ktorý má fabriku v Bratislave.

Faktom ale je, že zvýšenie daní z nehnuteľností na dvojnásobok sa spomína v Pláne B, s ktorým sa architekt Matúš Vallo dostal do kresla primátora. “Zdvojnásobenie sadzieb by rozpočty väčšiny domácností zaťažilo iba niekoľkými eurami mesačne naviac, mesto a mestské časti by však potenciálne získali ďalších 60 miliónov eur ročne,” uvádza sa v dokumente. Jeho autori však konštatujú aj to, že keďže je zvyšovanie daní nepopulárnym opatrením, “musí ho zároveň sprevádzať jasný zámer a transparentná komunikácia.”

Dane sa dvihli o hodnotu dvoch až troch káv mesačne. FOTO: ŽIVÉ MESTO

“O hodnotu jednej kávy”

Dane sa najviac dvihli v okrajových častiach Bratislavy. Kým Rusovčania doteraz platili 45 centov za meter štvorcový, po novom budú platiť 90 centov. Ľudia z Nív platili 50 centov, po novom budú platiť jedno euro rovnako ako Staromešťania, ktorí doteraz platili 61 centov. Bývanie v 3-izbovom byte na Nivách o rozlohe 70 metrov štvorcových sa tak ročne predraží o 35 eur.

Naposledy sa dane dvíhali od roku 2017. Exprimátor Ivo Nesrovnal vtedy argumentoval, že ľudia zaplatia mesačne len o hodnotu jednej kávy naviac. Narazil však na odpor poslancov a dane z bytov nezvýšil o plánovaných 70 percent, ale iba 30 percent.

Analýzu, či mesto naozaj potrebovalo zvýšiť dane, si na portáli Živémesto.sk prečítajte v najbližšom čase.

Facebook Comments